Niekto by najradšej celú zimu strávil zabalený v deke niekde pri piecke. Iným zas zima vôbec neprekáža. Možno ste dokonca aj vy vo svojom okolí videli človeka, ktorý v teplotách pohybujúcich sa okolo nuly vykračoval v tričku s krátkym rukávom. Ako je možné, že niektorým ľuďom nie je chladno takmer nikdy?
Môže za to zvláštna mutácia génu
Až pätina populácie výnimočne dobre odoláva mrazivému počasiu, píše portál Daily Mail. Môže za to zvláštna genetická mutácia, vďaka ktorej niektorí ľudia omnoho lepšie zvládajú chlad. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise American Journal of Human Genetics, v rámci výskumu švédski vedci požiadali 32 zdravých mužov a žien vo veku od 18 do 40 rokov, aby sedeli v studenej vode, až kým ich telesná teplota neklesla na 35,5°C.
Následne dobrovoľníkom merali elektrickú aktivitu svalstva, odobrali vzorky svalovej hmoty, skúmali množstvo proteínu a ďalšie vlastnosti svalov. Ukázalo sa, že až v 20 % chýbal účastníkom výskumu tzv. alfa-aktinín-3 proteín, ktorý sa bežne nachádza v rýchlych svalových vláknach. Ľudia, ktorým chýba spomínaný proteín, majú viac pomalých svalových vláken, ktoré sú dôležité najmä pri dlhodobej aktivite s nízkou alebo strednou intenzitou.
Rýchle svalové vlákna sa uplatňujú najmä pri krátkodobejšej intenzívnej činnosti, ako je napríklad šport. Čo sa generovania tepla týka, rýchle svalové vlákna sú efektívnejšie. Vďaka tomu dokáže telo človeka s nízkou hladinou alfa-aktinínu-3 udržiavať telesnú teplotu o niečo lepšie.
Nevýhoda pri športe
Odborníci si myslia, že za túto zmenu môže evolúcia. Mala chrániť moderného človeka pred chladom v časoch, keď sa pred 50 000 rokmi odhodlal opustiť Afriku. Človek, ktorý lepšie zvládal chlad, mal totiž počas migrácie vyššiu šancu na prežitie. Čím viac sa človek sťahoval do chladnejších oblastí, tým bola zmena badateľnejšia.
Vedci poukazujú na to, akú dôležitú funkciu plní pri udržiavaní a generovaní telesného tepla kostrové svalstvo. V čase, keď boli účastníci výskumu ponorení do studenej vody sa totiž ukázalo, že ľudia s pozmeneným génom ACTN3 mali vyšší svalový tonus, no triasli sa pomenej. Dobrá správa je, že zmenený gén nespôsobuje žiadne ochorenia svalov, avšak môže človeka obmedziť pri niektorých športových aktivitách, napríklad pri šprinte.
Telo spotrebúva rovnaké množstvo energie
V rámci ďalšieho experimentu vedci požiadali 42 mužov vo veku od 18 do 40 rokov, aby sedeli vo vode s teplotou 14°C. Muži ostávali vo vode po dobu 20 minút, potom mali prestávku pri izbovej teplote a potom sa opäť vrátili do vody. Proces sa opakoval dovtedy, kým ich telesná teplota neklesla na 35,5°C.
Ukázalo sa, že veľká časť mužov s pozmeneným génom si dokázala udržať telesnú teplotu nad 35,5°C aj po 2 hodinách strávených v studenej vode. Zaujímavé je, že ich telo pritom nespotrebovalo viac energie, ako telo človeka, ktorý zmeneným génom nedisponuje. Vedci však stále majú viac otázok ako odpovedí. Zaujíma ich napríklad, ako vplýva zmenený gén na deti. Skúmajú však aj to, ako vplýva na zásoby hnedého tuku.
Nahlásiť chybu v článku