Tvar výkalov austrálskych vačkovcov – vombatov – udivuje vedcov. Ich výkaly patria jednoznačne medzi veľké podivnosti zvieracej ríše, keďže majú veľmi netypický, hranatý tvar. Vedkyňa, ktorá výkaly vombatov skúma, vysvetlila, ako môže výkal nadobudnúť takýto tvar.
Tvar nadobúda v čreve
Patricia Yangová sa výkalmi vombata začala reálne zaoberať v roku 2018. Už vtedy zverejnila správu, že tvar súvisí s dehydrovaným výkalom, ktorý sa pohybom v čreve zmení na hranatý útvar. Teraz tento proces aj podrobne opísala, uvádza portál Science Alert.
Yangová sa spojila s biomechanickým inžinierom Davidom Huom. Podarilo sa im získať črevo z uhynutého vombata, rozrezali ho a začali skúmať. Svoje zistenia uverejnili v časopise Soft Matter.
Zistili, že tvar výkalu sa nadobúda ešte v samotnom čreve. To dáva zmysel, keďže análny otvor vombata má okrúhly a nie štvorcový tvar.
Kontrakcie a dehydratácia
Vedci si všimli, že črevo vombata je až neobvykle dlhé. Má 9 metrov a vombatovi, kým vypudí zo seba prijatú potravu, to trvá aj dva týždne. Výsledkom je, že jeho výkal je neobvykle suchý, keďže telo sa snaží získať čo najviac tekutiny, ktorá je v austrálskom horúcom podnebí veľmi vzácna.
Pri tomto procese sa výkal formuje do hranatého tvaru vďaka samotnému črevu. To má rôzne úrovne hrúbky a jeho tesné časti sa rýchlo sťahujú, čo stáča výkal.
Autori vytvorili aj jednoduchý model čreva a hranatý tvar sa im darilo vytvárať už pri desiatich sťahoch čreva. „S kontrakciami v skutočnom čreve, ktoré sa vyskytujú každých pár sekúnd, sa tak v čreve udeje asi 100-tisíc kontrakcií, kým ho výkal opustí,“ píše tím.
Vombaty denne vypudia približne 100 malých výkalov v tvare kocky či hranola. Trus používajú aj na komunikáciu medzi sebou a umiestňujú ho na vyvýšené miesta či vyššie skaly.
Samotná dehydratácia výkalu takisto hrá svoju úlohu. Vombaty chované v zajatí, ktoré majú dostatočný prístup k vode, nemávajú výkaly s takým jasným tvarom ako tie, ktoré žijú vo voľnej prírode.
Nahlásiť chybu v článku