Odborníci už dlhodobo sledujú stav podzemných sladkovodných rezervoárov. Napriek množstvu dažďa sa im zdalo, že je v nich vody akosi málo. Konečne sa však podarilo zistiť, prečo to tak je.
Vedci objavili obrovský podmorský rezervoár
Hlboko v podzemí sa tiahnu rozsiahle zásobárne vody. Začínajú pod svahom vulkánu Hualālai a pokračujú až k moru, kde vedci nedávno objavili obrovský sladkovodný rezervoár. Ide o mimoriadne dôležitý objav, ktorý môže ovplyvniť desiatky ďalších vulkanických ostrovov po celom svete, píše štúdia publikovaná v časopise Science Advances. Je možné, že objav pomôže vedcom zmeniť hydrologické modely.
Ako píše portál Science Alert, na Hawaji sa väčšina vody získava z tzv. vodonosných vrstiev, teda z vrstiev priepustného kamenného podložia alebo sedimentov. Keď naprší, dažďová voda sa postupne filtruje cez vrchnú vrstvu pôdy, cez vulkanické kamenisté podložie, až sa napokon dostane do podzemných rezervoárov.
Nedávne výskumy však ukázali, že v týchto rezervoároch sa nachádza oveľa menej vody, než by v nich malo byť. Izotopová analýza a elektromagnetické zobrazovanie ukázali, že je to tak preto, lebo voda odteká do rezervoára nachádzajúceho sa hlboko v podmorí. Aj keď sladká voda nie je vodivá, vďaka veľkému množstvu soli v morskej vode bolo možné získať dostatok údajov.
Môže pomôcť prekonať obdobia sucha
Vedci preto nasadli na loď a pozdĺž pobrežia vytvárali elektromagnetické pole. Vďaka tejto metóde dokázali zmapovať územie 40 kilometrov dlhé a 4 kilometre široké. Vedci tak odhalili oblasti s nižšou a s vyššou mierou vodivosti, teda videli aj miesta, kde je koncentrácia soli nižšia. Donedávna bola táto metóda používaná najmä pri skúmaní vodných podzemných vôd na súši, skúmanie rezervoárov na mori je preto novinkou, vysvetlil geofyzik Steven Constable z oceánografického inštitútu.
Podrobný prieskum ukázal, že podzemné vody tvoria na Hawaji spletitú rieku dlhú 35 kilometrov, pričom pod morskou hladinou sa nachádzajú najmenej 4 kilometre z nej. Vedci odhadujú, že v novoobjavenom rezervoári sa nachádza najmenej 3,5 kubického kilometra vody.
Podmorské rezervoáre sú odolnejšie
Nové poznatky by mohli zmeniť spôsob, ako sa obyvatelia vulkanického ostrova vyrovnávajú s klimatickými zmenami. Čoraz častejšie totiž bojujú s dlhými obdobiami sucha, ktoré ovplyvňujú aj zásoby podzemnej vody. Zásahy do životného prostredia situácii taktiež príliš nepomáhajú. Dažďové pralesy napríklad pomáhajú vodu zachytávať. Ak sa však stav pralesa zhorší, dôjde k erózii pôdy a namiesto toho, aby sa voda postupne prefiltrovala do podzemia, odtečie po povrchu pôdy.
Podmorská zásobáreň je voči zmenám odolnejšia, vyžaduje si však opatrné zaobchádzanie. Ak by sa nachádza aj v okolí iných vulkanických ostrovov, mohla by však výrazne pomôcť komunitám žijúcim napríklad v oblasti Galapág či Kapverd.
Nahlásiť chybu v článku