Bol najlepším tankom nacistického Nemecka. Ak by ich vyrobili viac, vojna mohla vyzerať inak

Nemci začiatkom 2. svetovej vojny nedisponovali vyspelými tankmi. Používali tanky z medzivojnového obdobia, ktoré im pri prvých bojoch vystačili. Už pri ťažení vo Francúzsku sa ale ukazovali ako slabé, avšak túto nevýhodu dokázali potlačiť skvelou taktikou a leteckou podporou Luftwaffe. Taktika zohrávala dôležitú úlohu aj pri ťažení voči Sovietskemu zväzu, ale narazili tu na vážny problém. 

Nemci nesmeli mať tanky

Po prehratej 1. svetovej vojne nesmela nemecká armáda disponovať tankmi. Preto sa cvičilo iba s atrapami tankov vyrobenými z lepenky. Napriek tomu sa pracovalo na príprave vlastných tankov a tankových zbraní. Keď sa k moci dostal Adolf Hitler, Versaillskú zmluvu jednoducho ignoroval a začali sa vyrábať prvé Panzerkampfwagen, ako Nemci označovali tanky.

Súper proti T-34

Keď nemecké tanky pri ťažení na Sovietsky zväz narazili na tank T-34 či KV-1, zachrániť ich mohla iba lepšia taktika. Nemecké tanky mali slabé pancierovanie a to bolo navyše takmer kolmé, čo znižovalo ich balistickú odolnosť.

Nemci preto potrebovali stredný tank, ktorý by dokázal bojovať najmä proti T-34, ktorých Sovieti chŕlili na tisíce. Z prototypov sa Hitler v máji roku 1942 rozhodol pre model od firmy MAN a začal vznikať stredný tank Panzerkampfwagen V Panther.

Tank dostal 12-valcový benzínový motor Maybach o výkone 700 koní, ktoré mali poháňať vozidlo o váhe takmer 45 ton. Tank bol dlhý takmer 7 metrov, široký 3,3 metra a vysoký tri metre. Hlavnú zbraň predstavoval 75 mm kanón, doplnený dvomi 7,92 mm guľometmi.

Dvanásťvalec mal spotrebu 23 litrov benzínu a bol vyrábaný z liatiny. Dojazd tanku bol 200 kilometrov na cestách a 120 kilometrov v teréne.  Tank obsluhovala 5-členná posádka.

Začiatok výroby sa oneskoril najmä z dôvodu nedostatku obrábacích strojov. Pôvodný cieľ bolo vyrábať 250 kusov mesačne, neskôr sa zvýšil na 600. Tento cieľ sa však nikdy nedosiahol, najviac sa ich vyrábalo v roku 1944, v priemere 315 kusov mesačne. Spolu ich vzišlo z výroby približne 6 000 kusov.

Problémom pri výrobe boli náklady, ktoré sa síce zmierňovali využívaním zajatcov v koncentračných táboroch, no tým sa zvyšovalo aj sabotovanie jednotlivých súčiastok.

Bojové nasadenie

Prvýkrát bol Panther nasadený v bitke pri Kursku. Boli to však prvé série, ktoré trpeli mnohými poruchami a mechanickými problémami. Niektoré tanky boli náchylné k nebezpečnému prehrievaniu a úniky benzínu či oleja spôsobovali požiare. Problém mali aj prevodovky. Počas prvých dní bojov bolo stratených 150 tankov, najmä kvôli technickým problémom.

Panter však preukázal svoju schopnosť zničiť akékoľvek sovietske bojové vozidlo a to aj z veľkej vzdialenosti. Mal neskôr tiež výborný pomer v likvidovaní k vlastným stratám. Navyše sa s každou novou sériou zvyšovala spoľahlivosť.

Sovietska odpoveď

Aj keď bitku pri Kursku vyhrali Sovieti a Nemcov vytláčali, ukázala sa potreba vyvinúť zbraň, ktorá by dokázala zastaviť Panhter. Už pred bitkou vyvíjali novú verziu tanku T-34 s 85-milimetrovým kanónom. Aj keď nová T-34 nebola rovnocenným súperom Pantherovi, bola oveľa lepšia ako predchádzajúca verzia.

Najvýznamnejšou odpoveďou Sovietov bol ťažký tank IS-2 so 122-milimetrovým kanónom. IS-2 je podľa mnohých najlepším ťažkým sovietskym tankom nasadeným počas vojny.

Panther II

Prvým impulzom na modernizáciu Panthera bolo znepokojenie Hitlera, že prvej verzii chýba dostatočné pancierovanie. Jeho hrúbka sa preto mala zvýšiť z 80 mm na 100 mm, čo sa týka hlavnej časti, o 20 mm sa zvýšilo aj bočné pancierovanie.

Mal dostať tiež 88-milimetrový kanón a nový silnejší motor. Napokon sa od novej verzie Panthera upustilo a pozornosť sa venovala iným bojovým vozidlám.

Po vojne

S koncom vojny sa končilo aj s používaním Pantherov. Najviac ich využívala paradoxne Červená armáda, ktorá mala množstvo zajatých kusov. Tie iba premaľovali a používali do tej doby, kým sa prakticky nerozpadli. V roku 1946 dostala rumunská armáda 13 kusov od ZSSR a používali ich do roku 1954. Podobný počet dostali aj Bulhari a aj keď konečný osud ich Pantherov nie je známy, pravdepodobne boli v priebehu 50. rokov zošrotované.

Ak by ale Nemci vyrobili rovnaké množstvo Pantherov ako Rusi tankov T-34, je možné, že 2. svetová vojna by sa vyvíjala trochu inak. Určite by to nestačilo na zvrátenie výsledku vojny, no výhra spojencov by bola minimálne o trochu viac sťažená.

Pozri aj:

Na hodinkách bolo 8:15 a na Hirošimu padala atómová bomba Little Boy. Toto sa dialo…