Ľudstvo v karanténe nevytvára otrasy. Vedci z hĺbky Zeme “počujú”, čo doteraz zachytiť nedokázali

Pandémia koronavírusu a následná preventívna karanténa či uzatváranie krajín na všetkých kontinentoch priniesli radu negatívnych a niekoľko pozitívnych dôsledkov. Tým najväčším je neistota z hĺbky a dĺžky začínajúcej ekonomickej krízy, ktorá poznačí celý svet. Výrazné spomalenie ekonomiky a obmedzenie dopravy ale prinieslo aj zvýšenie kvality ovzdušia, či redukciu seizmického šumu. Vedci tak teraz „počujú“ aj to, čo predtým zachytiť nedokázali.

Viac či menej prísna karanténa obyvateľstva, ktorá aktuálne platí prakticky na každom kontinente so sebou priniesla minimálne dva známe pozitívne dôsledky. Tou prvou je výrazné zníženie produkcie emisií, a teda zvýšenie kvality ovzdušia v husto osídlených regiónoch. O ďalšom pozitívnom dôsledku hovorí vedecký časopis Nature s odvolaním na informácie Belgického kráľovského observatória. Pre pandémiu planéta stíchla, geológovia tak môžu skúmať procesy, ktoré doposiaľ nepočuli.

Pozri aj:

Satelitné snímky ukazujú výrazný pokles znečistenia ovzdušia v Taliansku. Príčinou je koronavírus

Menej seizmického šumu

Geológovia z Belgického kráľovského observatória hlásia výrazný pokles vibrácií v zemskej kôre, ktoré nazývajú seizmickým šumom. Redukcia seizmického šumu podľa článku v Nature s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí so znížením až absenciou dopravy a ďalších každodenných ľudských aktivít. Podľa belgického seizmológa Thomasa Lecocqa sa podobný pokles pravidelne objavuje výlučne vo vianočnom období. Podľa údajov z Belgického kráľovského observatória sa seizmický šum v Bruseli znížil od prijatia prísnych protipandemických opatrení v polovici marca približne o tretinu.

Redukcia vibrácií v zemskej kôre spôsobená ľudskou aktivitou otvára počas obdobia pandémie seizmológom dvere k novým výskumom. Vďaka poklesu seizmického šumu sú seizmológovia schopní zachytiť aj menšie otrasy, ktoré by ich pozornosti inak unikli, nakoľko by pre šum neboli viditeľné. Pre porovnanie, belgickí odborníci uvádzajú, že povrchový seizmometer je aktuálne rovnako citlivý ako rovnaké zariadenie umiestnené v 100-metrovom vrte.

Tichšia planéta

Podobný pokles seizmického šumu podľa belgických seizmológov evidujú aj vo výskumných centrách v ďalších krajinách po celom svete. Prístroje, ktoré sa nachádzajú v husto osídlených a rušných regiónoch sú pre karanténu a preventívne opatrenia oveľa citlivejšie a dokážu zachytiť javy, ktoré sa inak v množstve antropogénnych vibrácií v zemskej kôre strácajú. Odborníci si tak od aktuálneho obdobia sľubujú presnejšie dáta a zdokonalenie metód, ktoré na skúmanie seizmicity využívajú.

Pozri aj:

Dokáže zachrániť Zem? NASA sa pripravuje na štart misie, ktorá má odkloniť veľký asteroid