Je krásne, ako nás aj v 21. storočí dokáže príroda milo prekvapiť tým, že odhalí jedno zo svojich tajomstiev. Slovensko môže byť na tento objav obzvlášť hrdé, pretože za ním stojí práve rodák z našej krajiny, Peter Vršanský. To, čo sa mu podarilo objaviť v hlbokých lesoch Ekvádoru, okamžite otriaslo celým svetom. V srdci dažďového pralesa našiel totiž pohybujúce sa stromy…
správy od nás budete mať ako prví.
Mgr. Peter Vršanský, Phd. je zamestnancom Slovenskej akadémie vied a jeho oblasťou záujmu je najmä evolúcia a ochrana živočíchov a ekosystémov. Na svojom konte má niekoľko cenných objavov a významných vedeckých prác. To, čo sa mu však podarilo teraz, obehlo celú planétu.

Cesta za týmto objavom nebola jednoduchá. Z hlavného mesta Ekvádoru cestoval asi 100 kilometrov na juhovýchod. Tri hodiny autom až k okraju pralesa a odtiaľ dlhá a náročná cesta loďou, na somárovi alebo pešo, až do samého srdca prírodnej rezervácie Sumaco. A tu ho čakali stromy, ktoré sa samostatne pohybujú…

Tieto zvláštne druh paliem, sa pohybuje priemerne 2 až 3 centimetre za deň. Ako je to možné? Za všetko môže ich koreňový systém. Rast nových koreňov smerom do priestoru ich každodenne posúva i keď len o malý kúsok. Za rok to však môže byť až okolo 20 metrov a to už také zanedbateľné nie je. Veď si predstavte, že vám za rok strom utečie zo záhrady….

Dôvod tohto presunu je jasný. Strom sa presúva za väčším množstvom svetla, alebo za lepšími pôdnymi podmienkami. Peter Vršanský prežil spolu so svojimi spoločníkmi v pralese niekoľko mesiacov. Počas nich však nesledoval len pohybujúce sa stromy. Podarilo sa im objaviť aj neznáme 30 metrové vodopády, dva úplne nové druhy stavovcov (žaba a jašterica). Všetko však nebolo také príjemné ako si to možno predstavujete. Jedného dňa ich napríklad napadla skupina opíc, ktorá po nich pohadzovala všetko, čo sa im dostalo pod ruky. Nechýbali obrovské niekoľkometrové konáre, či dokonca vlastné výkaly.

Momentálne sú územia ekvádorských dažďových lesov na predaj kvôli štátnej poľnohospodárskej reforme. Ochrancovia prírody to využívajú a kupujú pozemky, aby mohli lepšie chrániť miestne bohaté živočíšne a rastlinné spoločenstvá. Jeden hektár pôdy sa pohybuje asi okolo 500 amerických dolárov. Spoločník Petra Vršanského, miestny ochranca prírody a sprievodca Thierry Garcia, si nakúpil už 300 hektárov lesa. Momentálne je tak pod jeho ochranou jeden jaguár, asi 10 000 druhov článkonožcov a množstvo významných rastlín. A okrem iného sa na jeho pozemku nachádza aj jeden prekrásny vodopád. No nestojí to za investíciu?
Farmaceutka Lívia: Silnú imunitu si nevybudujete za pár dní, voľnopredajné automaticky neznamená vhodné
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti











Nahlásiť chybu v článku