Požiare v amazonskom pralese v posledných dňoch spojili svet. Ľudia z rôznych kútov sveta, organizácie bojujúce za ochranu životného prostredia, ale dokonca aj svetoví lídri vyzývajú Brazíliu, aby nielen bojovala s požiarmi, ale zabránila aj vzniku ďalších. Prales totiž v početných prípadoch nehorí prirodzene, ale vypaľovaný je úmyselne za účelom získania poľnohospodárskej pôdy. V súvislosti s amazonským pralesom však spoločnosť šíri aj jednu nepravdivú informáciu.
Nedorozumenie alebo nepochopenie súvislostí si všimol profesor a odborník na atmosféru z univerzity v Colorade Scott Denning. Verejnosť, ochranári, ale aj vrcholoví politici, ako napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, naliehajú na ochranu Amazonského pralesa, ktorý má produkovať 20% kyslíka na Zemi. Pľúca Zeme, ako sa najväčšiemu dažďovému pralesu často hovorí, však v skutočnosti podľa Denningovho článku v The Conversation pľúcami nie sú.
Our house is burning. Literally. The Amazon rain forest – the lungs which produces 20% of our planet’s oxygen – is on fire. It is an international crisis. Members of the G7 Summit, let’s discuss this emergency first order in two days! #ActForTheAmazon pic.twitter.com/dogOJj9big
— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) 22. augusta 2019
Denning vo svojom príspevku hovorí o tom, že štatistika s 20% kyslíka na našej planéte, ktorý má produkovať amazonský prales, je nedorozumením. V skutočnosti takmer všetok kyslík pochádza z oceánov a naša planéta ho má zásoby ešte na niekoľko miliónov rokov. Denning tvrdí, že dôvodov na ochranu pralesa je niekoľko, no produkciu kyslíka k nim zaradiť nemožno.
Ako je to teda s tými Pľúcami zeme?
Takmer všetok voľný kyslík je tvorený rastlinami procesom fotosyntézy. Približne tretina na povrchu Zeme vyprodukovaného kyslíka pochádza z dažďových lesov, medzi ktorými je najväčší práve ten amazonský. Jeho prínos je preto nespochybniteľne obrovský. Denning však upozorňuje na to, že takmer všetok kyslík, ktorý je fotosyntézou za rok vyprodukovaný, sa za jeden rok aj spotrebuje a to živými organizmami a požiarmi. Je zrejmé, že veľký les produkuje veľa kyslíka, no má aj veľa obyvateľov, bohaté ekosystémy pozostávajúce zo širokej palety od najnižšej až po najvyššiu formu života. V konečnom dôsledku majú lesy pre zásobu kyslíka na Zemi takmer nulový prínos. Čo vyprodukujú, to si aj minú.
Zásoby kyslíka na Zemi ale vytvára oceán. Ide síce o mimoriadne malé číslo, približne 0,0001% kyslíka vyprodukovaného fotosyntézou, no za milióny a milióny rokov sa ho v atmosfére nahromadilo toľko, že dnes tvorí približne 21% jej objemu. Vďaka tomu má naša planéta vybudované zásoby kyslíka na milióny rokov a to aj v prípade, ak by dnes zhoreli všetky fotosyntézy schopné organizmy na planéte. Zo zásob by sa tým minulo jediné percento.
Amazonský prales však rozhodne zachrániť a ďalej chrániť treba, nie však preto, že by bol pľúcami Zeme. Ide totiž o jedinečný a obrovský ekosystém, ktorý je domovom množstva živočíšnych a rastlinných druhov, aké nikde inde na svete nenájdeme. Poskytuje domov im, ale aj pôvodným obyvateľom Brazílie a predstavuje azda najcennejší prírodný klenot, aký na Zemi nájdeme.
V neposlednom rade je horiaci amazonský prales pre Zem obrovskou hrozbou. Odhliadnúc od produkcie kyslíka, je jeho úlohou zachytávanie oxidu uhličitého. Najväčší dažďový prales v sebe ukrýva také množstvo uhlíka, že chrániť ho nie je otázkou možnosti, ale existenčnej nutnosti.
Nahlásiť chybu v článku