Rok 1960 bol posledným slobodným rokom najväčšieho dažďového pralesa na Zemi. Odvtedy nám začal dennodenne pomaly miznúť pred očami a tento trend sa rokmi zrýchľoval až kým nenadobudol skutočne extrémne rozmery. Ale prečo je to vlastne tak?
Na jar tohto roku prišla brazílska vláda s návrhom na zoštátnenie územia Amazónie, čím by sa dažďový prales dostal pod prísnu zákonnú ochranu. S tým však mnohé organizácie nesúhlasia, dokonca ani ekologickí aktivisti. Domorodí obyvatelia by totiž prišli o svoju slobodu, keďže by žili na územiach priamo pod štátnou správou. Prísna ochrana teda v najbližšej dobe zjavne nehrozí.
Odlesňovanie pralesa je v najvyššej miere prispôsobené požiadavkám poľnohospodárstva. Ide až o 80% odlesneného územia. Dôvody sú hospodárske zvieratá a sója.
Miera odlesnenia sa v minulom roku kvôli priestoru pre hospodárske zvieratá zvýšila až o 29%. Na mnohých vysekaných oblastiach dnes rastie sója. Z nej 70% poputuje ako potrava pre zvieratá a len 6% produkcie skončí na tanieroch Brazílčanov.
V útrobách „zemských pľúc“ radšej chováme kurence, kravy a ošípané, ktoré odtiaľto putujú do najrozličnejších kútov sveta.
Čím nás bude na planéte viac, tým viac zalesnených oblastí budeme musieť pretvoriť na poľnohospodársku pôdu. A to nielen v Brazílii, ale po celom svete.
Pamätajte, každé zahryznutie do vášho nedeľného obeda je teda rovnaké, akoby ste sa zahryzli do Amazonského pralesa…
Pozri aj: Švédsko šokuje svet. Krajina budúcnosti recykluje natoľko, že už nemá takmer žiadny odpad
Nahlásiť chybu v článku