Rok 1960 bol posledným slobodným rokom najväčšieho dažďového pralesa na Zemi. Odvtedy nám začal dennodenne pomaly miznúť pred očami a tento trend sa rokmi zrýchľoval až kým nenadobudol skutočne extrémne rozmery. Ale prečo je to vlastne tak?
správy od nás budete mať ako prví.
Na jar tohto roku prišla brazílska vláda s návrhom na zoštátnenie územia Amazónie, čím by sa dažďový prales dostal pod prísnu zákonnú ochranu. S tým však mnohé organizácie nesúhlasia, dokonca ani ekologickí aktivisti. Domorodí obyvatelia by totiž prišli o svoju slobodu, keďže by žili na územiach priamo pod štátnou správou. Prísna ochrana teda v najbližšej dobe zjavne nehrozí.
Odlesňovanie pralesa je v najvyššej miere prispôsobené požiadavkám poľnohospodárstva. Ide až o 80% odlesneného územia. Dôvody sú hospodárske zvieratá a sója.
Miera odlesnenia sa v minulom roku kvôli priestoru pre hospodárske zvieratá zvýšila až o 29%. Na mnohých vysekaných oblastiach dnes rastie sója. Z nej 70% poputuje ako potrava pre zvieratá a len 6% produkcie skončí na tanieroch Brazílčanov.
V útrobách „zemských pľúc“ radšej chováme kurence, kravy a ošípané, ktoré odtiaľto putujú do najrozličnejších kútov sveta.
Čím nás bude na planéte viac, tým viac zalesnených oblastí budeme musieť pretvoriť na poľnohospodársku pôdu. A to nielen v Brazílii, ale po celom svete.
Pamätajte, každé zahryznutie do vášho nedeľného obeda je teda rovnaké, akoby ste sa zahryzli do Amazonského pralesa…
Pozri aj: Švédsko šokuje svet. Krajina budúcnosti recykluje natoľko, že už nemá takmer žiadny odpad
Nahlásiť chybu v článku