Na obežnej dráhe Zeme sa aktuálne nachádza približne 20 tisíc rôznych ľuďmi vytvorených objektov. Ide o takzvaný kozmický odpad tvorený vyhorenými stupňami nosných rakiet, nefunkčnými satelitmi a rôznymi troskami. Medzi týmto kozmickým odpadom sa nachádza aj zvyšok sovietskej sondy Kosmos-482. A podľa aktuálnych informácií môže “spadnúť” na Zem už tento rok.
Na obežnej dráhe Zeme “blúdi” už dlhých 47 rokov. Sovietska sonda Kosmos-482 mala doletieť a pristáť až na Venuši, nakoniec však bola jej misia neúspešná. Po štarte 31. marca 1972 totiž nastali komplikácie. Keď sonda dosiahla orbitu pokúsila o štart motorov smerom k Venuši. Došlo ale ku havárii a sonda sa roztrhla na štyri kusy.
Neúspešná misia
Sonda Kosmos-482 štartovala štyri dni po sonde Venera-8. Ak by sa jej misia podarila v sovietskom vesmírnom programe by sonda získala pomenovanie Venera-9. Venera-8 na rozdiel od 482-ky svoj cieľ splnila. Pristála na povrchu Venuše napriek teplote 470°C a tlaku 90 atmosfér. Údaje a namerané hodnoty dokázala na Zem posielať ešte neuveriteľných 50 minút. A to bol začiatok 70. rokov 20. storočia.
Trosky sondy na Novom Zélande
Kosmos-482 sa roztrhla na štyri kusy. Dva z nich 3. apríla krátko po polnoci zostúpili atmosférou a zamierili k zemskému povrchu. Žeravé viac ako 13 kg ťažké titánové gule zasiahli južný ostrov Nového Zélandu. Trosky sondy dopadli asi 16 km od novozélandského mesta Ashburton. Pri ich dopade sa našťastie nikto nezranil. Zvyšné kusy sondy však ostali na orbite.
Poltonový kus titánu
Na obežnej dráhe Zeme sa okrem množstva iného kozmického odpadu nachádza aj takmer poltonový kus sondy Kosmos-482. Už od roku 1972 ho vedci z rôznych kútov sveta neustále pozorujú. Oblieta okolo Zeme vo výškach od 200 do 2400 km nad povrchom našej planéty. Priemerná výška mohutnej trosky sondy však klesá. Kým minulý rok dosahovala niečo cez 1360 km, postupne sa dostáva na hranicu 1300.
Spadne ešte tento rok?
Vedci dlhodobo odhadovali, že poltonový kus sovietskej sondy spadne na zemský povrch niekedy okolo roku 2025. Jej spomaľovanie a postupné znižovanie výšky však nasvedčuje, že by sa tak mohlo stať oveľa skôr. Astronóm Thomas Dorman, ktorý sa venuje štúdiu a pozorovaniu zvyškov sondy Kosmos-482 pre space.com povedal, že podľa jeho odhadov sa tak stane v druhej polovici tohto roku, alebo v prvých mesiacoch toho budúceho.
Väčšina objektov pri prelete zemskou atmosférou zhorí a na zem dopadnú len ich maličké trosky (ak vôbec). Prípad sondy Kosmos-482 je však celkom iný. Sovietska sonda bola navrhnutá tak, aby pri pristátí na Venuši odolala extrémnym podmienkam. Prelet atmosférou Zeme ju preto nepoškodí. S najväčšou pravdepodobnosťou trosky sondy spadnú na Zem bez poškodenia, v tomto prípade teda celý poltonový kus titánovej zliatiny.
Doposiaľ sa pri dopade ľuďmi vytvorených objektov z vesmíru na zemský povrch nikto nezranil. Môže za to aj fakt, že väčšinou tieto trosky padajú do svetového oceánu. Ten totiž pokrýva 70% povrchu Zeme a je preto oveľa väčšia šanca, že aj Kosmos-482 zasiahne skôr niektorý z oceánov, ako obývanú pevninu. Ostáva len veriť, že to tak naozaj bude. Vypočítať trajektóriu a miesto dopadu trosiek je totiž nemožné.
ScienceAlert
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozorNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku