Podľa novej štúdie patrí úroveň kontaminácie kovov v jazerách v Tasmánii medzi najvyššie na svete. Môže za to ťažba. Historické banské činnosti v Queenstowne a Rosebery majú na svedomí znečistenie väčšiny územia svetového dedičstva Wilderness.
Šesť jazier, ktorých sa výskum týkal, bolo vysoko kontaminovaných olovom, meďou, arzénom a kadmiom. Medzi zasiahnutými nechýba jazero Dove, Dobson, Perched alebo Cygnus. Ale výsledky pre Owen Tarn a jazero Basin, ktoré sa nachádzajú najbližšie chráneného územia, boli ešte znepokojujúcejšie.
BREAKING: Several of Tasmania's lakes have been severely poisoned by airborne pollution from mining. We need to demand strong new national environmental laws this election. Because politics shouldn’t come before our waterways systems #auspol
Sign petition: https://t.co/IO4MjJC9RC pic.twitter.com/9wqfUKkw0Y— Wilderness Society (@Wilderness_Aus) February 8, 2019
„Nameraná úroveň kontaminácie patrí medzi najvyššie na svete,“ uviedla výskumníčka Larissa Schneider, ktorá ich porovnávala s vysoko znečistenými oblasťami akými sú napríklad rieka Kurang v Pakistane alebo rieka Shur v Iráne.
„V USA sa nachádza podobný prípad, no namerané hodnoty boli podstatne nižšie ako v spomínaných jazerách a sú tam vážne reprodukčné problémy s rybami. Úrovne v Tasmánii sú však ešte oveľa vyššie.“ Tak sa dá predpokladať, že to môže mať desivý dopad.
Kontaminácia pochádza z 30. rokov, kedy sa v Tasmánii zaviedla otvorená ťažba. Vláda ju však v roku 1973 zakázala a vytvorila zákon o ochrane životného prostredia. Napriek tomu však kontaminácia jazier zostala. A ešte aj po rokoch má neustále negatívny vplyv na prostredie.
Za toto znečistenie však stále nikto nenesie zodpovednosť. „Pokiaľ ide o zodpovednosť a kde leží, myslím, že v širšom zmysle je kolektívna za vládu aj ťažobné spoločnosti,“ povedal premiér Will Hodgman.
Schneider hovorí, že by vláda mala požiadať banský priemysel o financovanie tohoto výskumu. Ich cieľom by malo byť preskúmanie vplyvu množstva kontaminácie kovov v historických banských lokalitách.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku