Od bežnej spotrebiteľskej elektroniky, až po ťažkú vojenskú techniku. Toto všetko sa spolieha na magnetický severný pól. Ten sa však ročne pohne o 55 kilometrov, čo skutočne nie je málo. V roku 2017 opustil severný magnetický pól Kanadu a v súčasnosti sa valí na Rusko.
Armáda Spojených štátov využíva údaje z magnetického severného pólu pre pomenovávanie svojich letisk a pristávacích bodov pre parašutistov. Letisko vo Fairbankse na Aljaške muselo byť v roku 2009 z tohto dôvodu premenované z 1L-19R na 2L-20R. A to je len jeden z príkladov.
Dôležitá premenná
Na lokalitu magnetického severného pólu sa spoliehajú kompasy v smartfónoch, no v prípade núdze aj lietadlá a lode. Pri ročnom posune o 55 kilometrov sa však o dôveryhodnom spoľahu nebavíme. Jeho lokalita bola prvýkrát odmeraná v roku 1831. Odvtedy sa severný magnetický pól presunul z Kanady na Sibír, pričom takto precestoval k dnešnému dňu 2 300 kilometrov.
Zaujímavé však je, že jeho rýchlosť nebola vždy tak rapídna. Dnes to síce je zmieňovaných 55 kilometrov za rok, no v roku 2000 to bolo ešte len 15 kilometrov ročne. Dôvodom k tomuto pohybu sú turbulencie vo vonkajšom tekutom jadre Zeme. V jadre Zeme sa nachádza oceán zložený prevažne z niklu a železa. Jeho pohyb je ovplyvnený elektrickým poľom.
Póly sa vymenia
Tieto zmeny sú tak nevyspytateľné, že vedci dali javu cestovania magnetického pólu prezývku, magnetické počasie. Hýbe sa pritom aj južný magnetický pól. Opäť je však pozoruhodné, že sa hýbe omnoho pomalšie, ako severný pól. Obidva póly sa v konečnom dôsledku vymenia, je len otázkou času, kedy sa to stane. V histórii sa to stalo už mnohokrát, avšak k dispozícii nemáme žiadne svedectvo. Niečo podobné sa totiž neodohralo v posledných 780-tisíc rokov.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku