Naša malá krajina Slovensko disponuje obzvlášť vysokým počtom hradov. Či ide o zrúcaninu alebo takmer dokonale zachovalú historickú stavbu, takmer každý ukrýva nejaké to svoje tajomstvo. Inak to nie je ani v prípade hradu nachádzajúceho sa v meste Kežmarok, ktorý bol vystavaný rodom Zápoľských. Jeho nie úplne objasnená záhada vzbudzuje v očiach ľudí obdiv nad odvahou ženy, ale aj zdesenie nad krutosťou, ktorou bola potrestaná.
Jedna z najväčších záhad tohto hradu na severe Slovenska sa mala odohrať v roku 1565. V danom čase bol majiteľom mladý, ani nie tridsaťročný Albert Lasky, ktorý túto stavbu zdedil po svojom otcovi spoločne s ostatnými majetkami. Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a inak to nebolo ani v tomto prípade. Jeho otec, Hieronym Lasky svoje financie a majetky veľmi rád využíval na rôzne účely a rod tak trpel značnými finančnými problémami. Podobne to bolo aj za vlády Alberta.
Za svoju ďalšiu nastávajúcu si zvolil dcéru poľského kráľa a dvornej dámy, Beatu Ostrogskú – Koscieleskú, ktorá bola taktiež vdovou. Po smrti svojho manžela, kniežaťa Iľju Ostrogského zdedila obrovské majetky. Pre mladého Alberta nebol v tomto prípade problémom ani dvadsaťročný vekový rozdiel, ktorý bol medzi ním a Beatou. So žiadosťou o ruku neotáľal. Táto žena totižto mala to, čo on potreboval.
Na dobrodružstvo sa ale podľa dobových záznamov nevydala sama. Spoločnosť jej robila skupina mešťanov, ktorí ju sprevádzali na ceste trvajúcej tri dni, smerujúcej pravdepodobne k Zelenému plesu. Po tejto skúsenosti bola Beata určite nadšená krásami prírody, ako aj mnoho z nás dnes. No šťastie po príchode domov vymenila hrôza.
Manžel Albert využil túto situáciu naplno vo svoj prospech. Žena danej doby nemala právo vycestovať bez svojho manžela a tak ním bola obvinená z nemravnosti. Následkom čoho bolo jej nemilosrdné uväznenie v priestoroch hradu.
Kežmarský hradný pán si od daného momentu užíval finančné prostriedky svojej milej plnými dúškami. Ale ani tie nestačili a po ich premrhaní musel hrad opustiť. Šialenú Beatu Lasku podľa všetkého našiel a vyslobodil až ďalší majiteľ hradu.
Záznamy o mieste jej smrti nie sú úplne jednoznačné. Svoj život dožila buď v ústave choromyseľných v Košiciach alebo sa vrátila do rodného Poľska. Jasné je však jedno, už nikdy nebola tak šťastná, ako v čase svojej prvej a jedinej návštevy Vysokých Tatier, ktorá je pre nás pomyselným začiatkom turistickej histórie Vysokých Tatier.
Nahlásiť chybu v článku