Mnohí z nás by zrejme našli nejaký ten nepríjemný rok aj vo vlastnom živote, odborníci by však s vami nesúhlasili. Ktorý rok bol pre ľudstvo jednoznačne ten najhorší?
Ľudstvo zažilo už niekoľko nepríjemných rokov, napríklad, roky 1941 až 1945 boli výnimočne kruté. Alebo rok 1918, keď pandémia chrípky zabila 100 miliónov ľudí. Ani jeden z nich si však nezískal titul najhorší rok. Tým najhorším rokom v dejinách ľudstva je totiž údajne rok 536 nášho letopočtu. Prečo práve ten?
Najhorším rokom bol rok 536
Historik a archeológ z Harvardu, Michael McCormick, napísal na túto tému so svojimi kolegami prácu a pre časopis Science Magazine sa vyjadril, že aj keď v tom čase trápili ľudstvo len „bežné“ vojny a nehrozili pandémie, práve rok 536 bol pre ľudstvo ten najhorší. Už desiatym rokom vládol byzantský cisár Justinián Veľký, no ani on nebol príčinou nešťastia.
V roku 536 modrú oblohu zatienila zvláštna hmla, slnečné lúče sa cez ňu nedokázali predrať a teplota sa zbláznila. Nasledujúce roky v lete v Číne snežilo, plodiny nerástli, boli dlhé obdobia nesmierneho sucha a ľudí trápil hladomor. Vtedajší historici písali, že sa zdalo, akoby celý rok vládlo zatmenie Slnka.
Na príčine bola sopečná činnosť
Odborníci si myslia, že za to bola zodpovedná extrémna sopečná činnosť, ktorá spôsobila, že došlo ku krátkodobému, no prudkému globálnemu ochladeniu. Ako k tomuto zisteniu vedci prišli? Umožnila im to analýza ľadovcov na hraniciach medzi Švajčiarskom a Talianskom. Ľadovce sú totiž mimoriadne bohatým zdrojom archeologických údajov. Vulkanické usadeniny v ľadovcoch ukazujú, že k erupcii nedošlo len v roku 536, ale aj o 4 roky neskôr, čo ešte viac predĺžilo utrpenie ľudstva.
Všetko sa však zmenilo v roku 640. V ľadovci boli totiž objavené stopy olova, čo znamená, že ľudia začali ťažiť rudy a získavali z nich striebro. Práve preto boli roky 660 a 695 ďalšími významnými míľnikmi, ľudia totiž začali vyrábať strieborné mince. Aj keď sa to možno nezdá ako významný krok, pre ľudstvo to značilo dobré správy. Znamenalo to totiž, že ekonomika sa pomaly ale isto stavala na nohy a k zlepšeniu došlo len v priebehu niekoľkých desiatok rokov.
Práve tieto udalosti však viedli k ďalšej tragédii, a to k čiernemu moru. Znečistenie ovzdušia olovom a inými látkami následkom ťaženia viedli medzi rokmi 1349 až 1353 k pandémii zákerného pľúcneho moru.
Je vskutku fascinujúce, čo všetko sa dá zistiť z kúska ľadovca a ako málo stačí k tomu, aby sa zmenila budúcnosť celého ľudstva.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku