Ak si chcete pozrieť film v televízii, musíte počas toho pretrpieť desiatky reklám. Tak isto na internete už hádam nenájdete stránku, kde by nevyskakovalo ich veľké množstvo. Bežne chodia aj do poštových schránok, vidíme ich na billboardoch, v obchodoch, jednoducho všade. A čo sa týka obsahu reklám, iste ste si všimli, že sa zameriavajú na našu emocionálnu stránku. Často vídame v reklamách deti, roztomilé zvieratká, rodinu, či sexuálne podnety, jednoducho to, čo najlepšie „zaútočí“ na naše city a zmysly a najrýchlejšie upúta našu pozornosť. Počuli ste však už o podprahových reklamách?
správy od nás budete mať ako prví.
Podprahový vnem je vnem, ktorý je prezentovaný tesne na hranici vnímateľnosti. To znamená, že naše zmysly zachytili podnet, ktorý bol prezentovaný na veľmi krátku dobu, avšak v tom momente si toho nie sme vedomí. Ide o druh vnímania podnetu na nevedomej úrovni. Je vedecky dokázané, že zvukové a obrazové signály vysielané podprahovo môžu výrazne ovplyvniť naše správanie.
Podprahové signály je možné využiť na ovplyvnenie ľudskej psychiky pozitívnym, ale aj negatívnym spôsobom. Prvý krát bolo podprahové vnímanie údajne využité v roku 1917, kedy americká armáda čelila obvineniam, že do propagačných materiálov, ako napríklad plagátov a skladieb vkladá podnety, ktoré mali vykresliť vstup do armády ako niečo populárne. Táto informácia nebola nikdy potvrdená, ani vyvrátená. Od tých čias pokusy o ovplyvnenie ľudí podprahovými signálmi nikdy neustali. Pracoval s nimi napríklad aj nemecký minister propagandy Joseph Goebbels.
Vo svoj prospech sa tento fenomén pokúšali využiť aj rôzne svetové obchodné reťazce a značky. Jednou z nich bola v roku 1990 aj Pepsi-Cola, ktorá vo svojom dizajne využívala sexuálny podtón. Ani Coca- Cola nebola výnimkou. V roku 1957 sa reklamný špecialista James Vicary vyjadril, že do filmu, ktorý bol v kine premietaný divákom, boli vsunuté podprahové podnety, konkrétne obrázky s textom „Jedz popcorn“ a „Pi Coca-Colu“, čo malo spôsobiť, že sa predaj týchto produktov zvýšil. Neskôr Vicary toto svoje tvrdenie vyvrátil, doteraz však nie je isté, aká je pravda a o Vicaryho experimente sa stále diskutuje.
V roku 2000 spôsobil škandál pokus televíznej stanice ATN, ktorá do svojho programu vsunula podprahový vnem s nápisom „Seď a pozeraj sa!“, ktorého účelom bolo zvýšiť sledovanosť tejto stanice. Iná televízna stanica čelila škandálu v roku 1988, kedy v rámci podprahových signálov bol do vysielania počas volebného obdobia vsunutý obraz prezidenta Mitterranda. Napriek tomu, že sa na to prišlo a vinník bol nútený sa verejne ospravedlniť, Mitterrand sa stal víťazom volieb.
Podprahové vnímanie sa na istý čas stalo výnosným biznisom v Amerike, keď množstvo Američanov húfne kupovalo pásky s nahrávkami, ktoré im pomocou podprahových signálov mali zvýšiť sebavedomie, alebo ich upokojiť.
Výskumy v oblasti efektívnosti a využívania podprahových vnemov neustále prebiehajú a výsledky stále nie sú jednoznačné. Napriek tomu je však ich využívanie v mnohých krajinách zakázané. Nesmú sa využívať napríklad vo Veľkej Británii, Austrálii, či v Amerike. V súčasnosti je zákaz využívania podprahových podnetov platný aj u nás na Slovensku.
Pozri aj: FESTINGEROV EXPERIMENT: KLAMETE SAMI SEBA? PODĽA TEJTO TEÓRIE TO ROBÍME VŠETCI
psych.sk (Petra Sušaninová)
Nahlásiť chybu v článku