Chemická analýza kostí ľudí, ktorí boli pochovaní pri megalitickej stavby Stonehenge, ukázala, že sa nenarodili na juhu Británie, ale pricestovali z Walesu, kde bola vyťažená aj väčšina monolitov použitých pri stavbe monumentu.
Vedci z britských, francúzskych a belgických univerzít skúmali výsledky analýzy podielu izotopu stroncia v fragmentoch kostí z 25 tiel nájdených na bývalom mieste kremácie v blízkosti stavby Stonehenge. Takto zistili, že najmenej desať z nich nežilo v oblasti Stonehenge, ale v západnej Británii. Polovica z nich – piati – navyše zrejme prišla z juhozápadného Walesu, odkiaľ pochádzajú aj najstaršie monolity Stonehenge.
Všetky pozostatky prešli kremáciou. Vedci sa až doteraz domnievali, že zo spálených kostí nie je možné zistiť pôvod zomrelej osoby. Výskum belgického vedca Christopha Snoecka zo Slobodnej univerzity v Bruseli, na ktorom pracoval na Oxforde, však odhalil, že kremácia v skutočnosti kryštalizuje štruktúru kostí a bráni tomu, aby izotop kľúčový pre určenie pôvodu bol kontaminovaný izotopickými signálmi z okolitej pôdy.
Podiel izotopov stroncia v kostiach a zuboch niektorých zo „staviteľov“ Stonehenge, ktorých kostrové fragmenty sa našli v blízkosti stavby, poukazuje na to, že žili, alebo sa narodili, na západe Walesu. Tam boli vyťažené aj modré kamene, ktoré boli použité pri výstavbe prvých častí tohto monumentu, oznámil Rick Schulting z Oxfordskej univerzity.
Chemické a minerálne zloženie modrých kameňov, ktoré ležia v centrálnej časti Stonehenge, geológovia preskúmali pred tromi rokmi. Napokon dospeli k záveru, že na juh Anglicka ich doviezli zo západnej časti Walesu – okrem iného ich prepravovali zrejme aj po rieke.
Skupina vedcov vedených expertmi z archeologickej školy pri Oxfordskej univerzite vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Scientific Reports píše, že nimi dosiahnuté výsledky zdôrazňujú význam medziregionálnych prepojení, ktoré zahŕňajú pohyb materiálov aj ľudí v oblasti stavby a pri využití Stonehenge.
Nahlásiť chybu v článku