Staroveká egyptská kultúra je na rozdiel od tej gréckej či rímskej ťažšie vysvetliteľná, jej pozostatky nie sú tak viditeľné. Trvalo dlho, kým sa historikom podarilo rozlúštiť hieroglyfy a spolu s nimi sa zdvihla vlna záujmu o túto krajinu. Nie je preto nezvyčajné, že archeológovia majú problém rozlúsknuť oriešok v podobe faraóna Sanakhta doteraz.
Nebolo jasné, kedy zasadol na trón, kedy zomrel či aká bola jeho vláda. Všetko, čo po ňom ostalo, je niekoľko relikvií, ktoré sú staré niekoľko tisícov rokov. Od začiatku 20. storočia skupina výskumníkov považovala pozostatky človeka nájdeného v malej dedinke Beit Khallaf za kosti niekdajšieho panovníka. Či to skutočne bol on, alebo nie, doteraz nie je známe. Isté je len to, že dotyčný bol na tú dobu nezvyčajne vysoký – meral až 187 centimetrov, čo je o 12 percent viac, ako bola priemerná výška v tej dobe.
Podľa vedcov z Zürichu ide o najstarší zdokumentovaný prípad gigantizmu v histórii ľudstva. Spúšťačom je hormonálna porucha, presnejšie priveľká produkcia rastových hormónov v tele. Touto poruchou netrpí každý, kto je vysoký, ale len tí, ktorí napriek genetickej výbave od rodičov narastú viac, ako by mali. Najvážnejšia komplikácia, ktorá gigantizmus sprevádza, je vysoký krvný tlak, ktorý môže spôsobiť infarkt.
Nadmerná aktivita rastových hormónov počas dospelosti a nie detstva sa nazýva akromegália. Tá často spôsobuje to, že telo nerastie komplexne, ale len niektoré jeho časti. Najstaršie pozostatky človeka, ktorý akromegáliou trpel, sú 11 500 rokov staré a našli sa pri vykopávkach v Novom Mexiku. Na základe skúmania môžu vedci takmer so stopercentnou istotou potvrdiť, že Egypťan, zároveň údajný faraón, trpel gigantizmom. Určite nie je prvý, no pre moderného človeka je to rozhodne najstarší záznam o tejto poruche.
Pozri aj: Mal 138 rokov, keď zomrel. Náčelník Biely Vlk bol najstarším Indiánom, aký kedy žil
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku