Včely sú jediný hmyz, ktorý ľudstvo zdomestikovalo, a to pred vyše 20-tisíc rokmi. Ide tak o najstaršiu známu domestikáciu zvierat. Dôvod ich zdomácnenia je jasný – med. Ten vždy bol, je a určite aj ešte dlho bude vysoko cenený. Je považovaný za superpotravinu, a to právom. Je plný energie, výživných látok a v minulosti bol vo veľkom úspešne využívaný aj v medicíne. A vyzerá to tak, že trend využitia medu v zdravotníctve sa opäť vracia na scénu.

Med je totiž doslova zabijakom baktérií. Je to vďaka jeho unikátnemu zloženiu, v ktorom dominuje cukor. Ten dáva medu vlastnosť zvanú osmolýza, pri ktorej med doslova vyťahuje vodu z baktérií. Tie v ňom kvôli tomu jednoducho nedokážu prežiť. Okrem baktérií v ňom neprežijú ani kvasinky, lebo obsah vody – približne 17 %, je pre ne nevhodným prostredím.

Ďalším dôvodom, prečo baktérie v mede nemajú šancu, je látka nonatín. Ten reaguje s cukrom a vytvára kyslé prostredie, ktoré je pre baktérie smrteľné. Pri reakcii s glukózou sa navyše vytvára peroxid vodíka, ktorý sa bežne používa v zdravotníctve ako účinná dezinfekcia voči takmer všetkým mikroorganizmom.

Čo ešte robí med antibakteriálnym? Sú to antibiotiká. No nebojte sa, nie sú to zbytkové antibiotiká, ktoré strašia mnohých včelárov, ale antibiotiká, ktoré vytvárajú samotné včely a obohacujú ním svoj med. Volajú sa bee defensin-1 a sú súčasťou imunitného systému včiel. Ten chráni včely pred rôznymi ochoreniami a tým aj celú kolóniu. Včely majú špeciálnu žľazu, kde toto antibiotikum produkujú a pri spracovaní nektáru na med ho primiešavajú do výsledného medu.

Inou antibakteriálnou zložkou v mede je methylglyoxal, ktorý mnohí odborníci považujú za jednu z najúčinnejších antibakteriálnych zložiek nielen v mede, ale aj v celej prírode. Do medu sa dostáva z nektárov kvetov. Na rozdiel od peroxidu vodíka je methyglyoxal stabilný, a tak ho telo dokáže veľmi efektívne využívať. Túto látku podľa rôznych výskumov obsahuje najviac med z nektáru kvetov Manuky, ktorá rastie na Novom Zélande. Tento med je tak dobrý v zabíjaní nežiaducich baktérií, že sa používa v nemocniciach pri ošetrovaní a čistení rán.

Malou nevýhodou medu je, že sa v asi 10% medu nachádzajú spóry botuloxínov. Tie samotný med nemá ako zničiť, keďže sa z nich nedá vytiahnuť voda, nereagujú na kyslé prostredie, ani na antibiotické látky. Tieto spóry sú však neaktívne a nedokážu sa v mede šíriť. Tráviaci trakt dospelého človeka si však s nimi bez problémov poradí, čiže ani v tomto smere med nie je nebezpečný. Jediné riziko predstavuje u batoliat, ktorých tráviaci systém nie je ešte tak dobre vyvinutý a nedokáže tieto spóry zničiť. Preto by sa deťom do 1 roka med radšej nemal podávať.

Med je skutočným zázrakom prírody. Okrem toho, že je taký zdravý a pre náš organizmus tak prospešný, je aj veľmi chutný a bohatý na energiu. Navyše, med sa aj vďaka popisovaným vlastnostiam nemôže nikdy pokaziť. Ak by ste teoreticky našli med starý aj niekoľko tisíc rokov v nejakej nepreskúmanej starej jaskyni, môžete si byť istí, že je zdravotne neškodný a po jeho zohriatí a čiastočnom zmäknutí by sa dal opäť jesť. Aj to potvrdzuje, že med sa právom zaraďuje medzi superpotraviny a jednoznačne mu medzi nimi patrí popredné miesto.

zdroj: interez.sk (Matej Mensatoris), curiosity.com