Na pokraji vyhynutia sa nachádza až pätina druhov plazov vrátane korytnačky slonej žijúcej na súostroví Galapágy, varana komodského, gaviála indického či vretenice nosorohej. Vedci o tom informovali v stredu v prvej komplexnej správe o stave plazov na svete, ktorá bola uverejnená v časopise Nature. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Vedci preskúmali viac ako 10.000 druhov plazov vrátanie korytnačiek, krokodílov, jašterov, hadov a hatérií. Zistili, že až 21 percent z nich je podľa stupnice Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) kriticky ohrozených, ohrozených alebo zraniteľných. Identifikovali tiež 31 druhov plazov, ktoré už vyhynuli.
Podľa výskumníkov za ohrozenie plazov môžu rovnaké faktory, ktoré ohrozujú aj iné suchozemské stavovce – odlesňovanie na poľnohospodárske účely, ťažba dreva, lov a takzvané „sídelné kaše“, čiže riedka zástavba, ktorá sa postupne rozširuje do okolitej krajiny. Dodávajú, že ďalšími činiteľmi sú klimatická zmena a invazívne druhy živočíchov.
„Plazy sú dôležitou súčasťou ekosystémov. Správa o stave plazov nám pomôže pochopiť, ako odvrátiť ich vyhynutie a iné hrozby, ktorým čelia,“ uviedol spoluautor správy, hlavný zoológ a odborník na ochranu prírody Bruce Young z organizácie NatureServe, ktorá sa zaoberá biodiverzitou.
Podľa vedcov hrozí vyhynutie 27 percentám obojživelných plazov a 14 percentám plazov obývajúcich suché biotopy.
Niektorým druhom plazov sa však darí veľmi dobre
Niektorým druhom plazov sa však darí veľmi dobre, napríklad austrálsky krokodíl morský – najväčší plaz na svete – bol zaradený do kategórie najmenej ohrozených plazov, no jeho indický bratranec gaviál je na pokraji vyhynutia.
Zo známych druhov plazov je varan komodský zaradený medzi ohrozené druhy a kobre kráľovská, kožatka veľká a galapágsky leguán morský medzi zraniteľné.
Vedci identifikovali aj niekoľko oblastí, kde sú určité plazy najviac náchylné na vyhynutie. Ide najmä o Karibik, juhovýchodnú Áziu, Madagaskar či západnú Afriku.
Nahlásiť chybu v článku