Presne pred rokom v podvečer 15. apríla svet sledoval azda najväčšiu kultúrnu katastrofu za posledné desaťročia. Ikonická parížska katedrála sa krátko po 18. hodine, teda v čase vydania tohto spomienkového článku, ocitá v plameňoch.
Je pondelok podvečer 15. apríla 2019. Vo svetovo známej parížskej katedrále Notre-Dame sa začína omša, okrem veriacich sa v nej nachádza aj množstvo iných návštevníkov. Gotický chrám Matky Božej je totiž jednou z najnavštevovanejších parížskych pamiatok. Notre-Dame je klenotom nielen francúzskej, ale celoeurópskej stredovekej architektúry. Desať minút pred pol 7 večer zaznie požiarny alarm. Notre-Dame horí.
12 hodín v plameňoch
V katedrále v tom čase prebiehali aj renovačné práce. Práve tie boli v prvých hodinách označované za možný zdroj požiaru. Vyšetrovanie nakoniec úmysel spochybnilo, tragédia bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená neúmyselne založeným požiarom. Po aktivovaní požiarneho alarmu bola celá katedrála evakuovaná, krátko po 19. hodine sa zrútila symbolická sanktusová veža. Prepadla sa aj strecha katedrály, ktorú tvorilo 200 ton olova.
Situácia bola mimoriadne vážna. Z Notre-Dame šľahali mohutné plamene, oblaky dymu boli viditeľné už zďaleka. Krátko po 8. hodine večer sa na miesto tragédie dostal aj francúzsky prezident Emanuel Macron. V tom čase už požiar parížskej katedrály online sledoval so zatajeným dychom celý svet. Ešte pred 22. hodinou zasahovalo pri požiari 400 parížskych hasičov. V médiách sa objavovali správy o tom, že nie je isté, či Notre-Dame požiar vydrží a či sa celá gotická katedrála nezrúti.
Hasičom sa ale nakoniec podarilo dostať plamene pod kontrolu a verejnosť ešte pred polnocou ubezpečili, že zrútenie stavby nehrozí. Napriek tomu bolo všetkým jasné, že požiar spôsobil obrovské materiálne a kultúrne škody. Verejné vyhlásenie mal aj francúzsky prezident Macron, ktorý požiar označil za „obrovskú tragédiu“ a poznamenal, že „dnes večer zhorel kúsok každého z nás“. Požiar sa podarilo úplne uhasiť až nasledujúce ráno po približne 12 hodinách. Počas záchrany bol zranený jeden hasič a dvaja policajti.
Otvorenie oddiaľuje toxické olovo aj koronavírus
Potom, ako sa Notre-Dame podarilo zachrániť, sa svet dokázal spojiť v ušľachtilom geste v snahe zachrániť parížsku historickú pamiatku. Boli vyzbierané mimoriadne finančné prostriedky a prakticky bezokladne po požiari začala aj rekonštrukcia katedrály. Za posledný rok sa v nej konali dve bohoslužby, tá posledná len pred niekoľkými dňami na Veľký piatok. Pre turistov je katedrála, samozrejme, uzavretá, znovuotvorenie sa predpokladá najskôr 5 rokov po požiari.
Rekonštrukciu slávnej katedrály však nakoniec môže predĺžiť hneď niekoľko faktorov. Práce meškajú niekoľko mesiacov a to najmä pre kontamináciu prostredia toxickým olovom z roztavenej strechy, nepriaznivých podmienok počas zimy aj kvôli súčasnej pandémii. Macron však sľubuje katedrálu sprístupniť v pôvodnom termíne a teda v roku 2024.
„Ak je obnova Notre-Dame dôležitá pre nás všetkých, je to nepochybne aj preto, že je symbolom odolnosti nášho národa, jeho schopnosti prekonať ťažkosti a znova vstať,“ povedal Macron vo videu, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach. „Na nič nezabudneme. Ani na hrdinskú vlnu odvahy, ktorá chránila katedrálu pred plameňmi, ani na obrovskú vlnu štedrosti v nasledujúcich hodinách a dňoch,“ uviedol francúzsky prezident. „Vydláždili ste cestu pre blížiace sa lepšie dni, keď Francúzi zažijú radosť a uvidia, ako k nebu stúpa štíhla veža Notre-Dame,“ dodal.
Paríž si prvé výročie ničivého požiaru Notre-Dame pre platné prísne bezpečnostné a preventívne opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou koronavírusu pripomenie len symbolicky. Dnes o 20. hodine sa z južnej veže katedrály rozozvučí jej zvon.
TASR, The Guardian, news.sky.com, insider.com
Nahlásiť chybu v článku