Hnutie Progresívne Slovensko podáva na Ústavný súd (ÚS) SR podnet v súvislosti s nedávno prijatou novelou zákona o mimovládnych organizáciách. Na tlačovej besede o tom informovala poslankyňa hnutia Lucia Plaváková.
správy od nás budete mať ako prví.
Požadujú posúdenie súladu s Ústavou SR i pozastavenie jeho účinnosti, pretože zastávajú názor, že ohrozuje demokratické princípy aj ústavné práva. Plaváková argumentovala napríklad obmedzením slobody združovania, a to v podobe uloženia povinnosti pre mimovládky vypracúvať výkaz darov s údajmi darcov a jeho zverejňovaním. Vyslovila presvedčenie, že takéto ustanovenie môže mať odstrašujúci efekt na darcov mimovládnych organizácií.
Kritika sankcií a zásahu do súkromia
„Tento cieľ nie je legitímny, ani ústavou aprobovaný,“ uviedla. Rovnako poukázala aj na sankčné mechanizmy za nedodržanie povinného zverejňovania údajov o prijatých darcoch a menách darcov. Plaváková hovorila aj o porušení práva na súkromie a ochrany osobných údajov. Zdôraznila aj to, že pri prijímaní zákona bola opakovane obmedzovaná rozprava v parlamente. Poslankyňa doplnila, že identifikovali aj rozpor s právom Európskej únie, konkrétne s voľným pohybom kapitálu.
„Koalícia zavádza, keď tvrdí, že ide o európsky zákon. Žiadny členský štát taký zákon nemá a Maďarsko ho dokonca muselo po rozhodnutí Súdneho dvora z roku 2020 zrušiť. My sme sa teraz vybrali proti tomuto rozhodnutiu a hrozí nám preto konanie pre porušenie práva EÚ zo strany Komisie, ktorá pred tým koalíciu aj varovala,” tvrdí poslankyňa PS Beáta Jurík.
Dodala, že poslanci koalície zbytočne opakujú, že z pôvodného znenia vypadli označenia ako zahraničný agent či lobing. „Napriek zmenám zo strany Hlas si myslíme, že schválený zákon je aj naďalej v rozpore s právom EÚ,” zdôraznila. Parlament schválil kontroverzný zákon o mimovládnych organizáciách v polovici apríla. Podľa predkladateľov je hlavným cieľom návrhu stransparentnenie fungovania mimovládok.
Prezident zákon podpísal
Slovenské mimovládne organizácie aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovorili aj o protiústavnosti. Opakovane ju nazývali „ruský zákon“. Zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdila, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov.
Prezidenta vyzývala, aby zákon nepodpísal. Navrhovatelia zákona o mimovládkach i premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdili, že predložená legislatíva nemá nič spoločne s ruskou, americkou či izraelskou legislatívou. Cieľom slovenského návrhu je podľa nich len sprecizovanie kontrolných mechanizmov a zlepšenie transparentnosti, aby vedeli, ako sú financované mimovládne organizácie a kto im dáva peniaze.
Rovnako tvrdili, že návrh zákona bol spracovaný v súlade s pravidlami EÚ. Prezident Peter Pellegrini zákon pred niekoľkými dňami podpísal. Kancelária prezidenta SR vtedy informovala, že nenašli dôvody, pre ktoré by predmetná legislatíva v schválenom znení mohla byť v rozpore s Ústavou SR či európskym právom.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanieNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku