V stredomorskom regióne sa na poliach či pri cestách darí malej nenápadnej rastlinke so striebornými listami. Nevyzerá nejako úchvatne a v mnohých prípadoch ide aj o burinu. Avšak v stredoveku bola táto rastlina s pomenovaním Chrozophora tinctoria vysoko cenená. 

Slovo tinctoria nie je v jej názve iba tak a odkazuje na farbenie. A skutočne, stredovekí umelci používali plody tejto rastliny na výrobu jemného modrého odtieňa, ktorý používali na vyfarbovanie svojich rukopisov, ako o tom informuje portál Science Alert.

Prestala sa používať

Farbivo získané z tejto rastliny však v 17. storočí upadlo do zabudnutia kvôli minerálnym farbivám, ktoré majú sýtejšie a živšie farby. A tak proces výroby farbiva z Chrozophora tinctoria rýchlo upadol do zabudnutia.

Portugalski vedci, ktorí ale študujú dávne texty, tak nielen že objavili návod ako toto farbivo vyrobiť, ale analyzovali aj chemickú štruktúru tohto pigmentu. Tá je skutočne zaujímavá, keďže doteraz nebola vôbec objavená a nazvali ju chrozoforidín.

Kniha z 15. storočia

Kľúčom k objavu bol stredoveký text s názvom Kniha o tom, ako vyrobiť všetky farby na farbenie kníh. Text pochádza z 15. storočia a podrobne popisuje potrebné materiály a kroky na výrobu farbív. Medzi nimi sa nachádza aj recept na výrobu modrého farbiva zo spomínanej rastliny.

Analýza textu nebola jednoduchá. Používaným jazykom je síce portugalčina, no je písaná foneticky hebrejskou abecedou. Pred niekoľkými rokmi začal vedecký tím používať texty v knihe na vyskúšanie a opätovné vytvorenie farbív.

Dozvedeli sa, že plody rastliny je potrebné zbierať v júli, potom stlačiť jej plody, ale treba dať pozor, aby sa nepoškodili semená a tie potom umiestniť na plátno. Farba sa extrahuje z obalu plodov, ale treba dať pozor na semená, ktorých poškodenie znečisťuje pigment.

Vedci chceli získať surový modrý extrakt, a tak plody máčali dve hodiny v metanole a vo vode. Potom vo vákuu odparili metanol a zostal im modrý extrakt, ktorý ďalej čistili, aby získali koncentrované farbivo.

Tvorí vlastnú triedu

Výsledný produkt potom analyzovali pomocou hmotnostnej spektrometrie či magnetickej rezonancie. Molekulárna štruktúra bola odlišná od ostatných modrých pigmentov z rastlín ako je indigo alebo antokyány, ktoré sa nachádzajú napríklad v modrom bobuľovom ovocí.

Tento objav je významný najmä pre konzervátorov či reštaurátorov, ktorí môžu teraz lepšie prinavracať podobu starým dielam, ak zistia, že na farbenie bola použitá práve farba z Chrozophora tinctoria.

„Chrozophoridín sa používal v minulosti na výrobu krásneho modrého farbiva. Nie je to ani antokyán nachádzajúci sa v mnohých modrých plodoch a nie je to ani indigo, najstabilnejšie prírodné modré farbivo. Ukázalo sa, že tvorí vlastnú triedu,“  uvádzajú vedci a ďalej dodávajú: „Veríme, že toto nie je naše posledné slovo o tejto úžasnej rastline a jej príbehu a že čoskoro o nej zistíme ešte viac.“

Pozri aj:

Na Britských ostrovoch sa po 60 miliónoch rokov rozmnožila rastlina z prvohôr. Môže za to…