Skutočný pianista: Život Wladyslawa Szpilmana bol ešte viac fascinujúcejší, ako v známom kultovom filme

Na piano začal Szpilman hrať už ako dieťa pod vedením jeho matky. Svoj talent zdokonaľoval naprieč rokmi a ako dospelý sa zamestnal v Poľskom národnom rádiu. Tu pôsobil až do 1. septembra 1939, teda do dňa, kedy nemecké vojská vtrhli na územie Poľska. Nacisti chceli ukončiť vysielanie rádia, a tak posledná vec, ktorá v ňom odoznela, bola Szpilmanova verzia Nokturny od Chopina. Príbeh poľského hudobného skladateľa, ktorý prežil hrôzy druhej svetovej vojny a svet opustil 6. júla 2000 je fascinujúci.

Článok sme pôvodne publikovali v roku 2018.

Ako uvádza portál All that interesting volal sa Wladyslaw Szpilman a hrou na klavíri sa pokúšal pretĺcť životom počas druhej svetovej vojny v Poľsku. Aj keď tóny klavírnych -skladieb vždy pohladia človeka na duší, Szpilman ani len netušil, čoho je schopný. Jeho hudba totiž zachraňovala životy.

Hodiny klavíra ako najväčší dar

Zvykne sa hovoriť „Hudba ma zachránila“, túto vetu však používame najmä v prípade, keď máme zlý deň a hudba nám pomohla nejak ho prekonať. Aj Szpilmanova hudba zachraňovala, nie však v tom prenesenom zmysle slova, ale v tom najskutočnejšom.

Wladyslaw hral na klavíri už od detstva. Narodil sa 5. decembra 1911 do poľskej rodiny a prvé hodiny hry na klavíri mu dávala jeho matka. Tým mu dala ten najväčší dar v živote a ani o tom netušila.

Medzi rokmi 1926 až 1930 navštevoval Szpilman hudobnú školu vo Varšave. Neskôr odišiel na niekoľko rokov do Berlína, v roku 1933 sa ale opäť vrátil do Varšavy a hudbu študoval až do roku 1935. Neskôr sa zamestnal ako hudobník v Poľskom národnom rádiu, kde sa venoval najmä jazzu a klasickej hudbe.

Možno by sa jeho život v takomto duchu niesol ešte dlho, nebyť vpádu Nemcov, ktorí poľské hranice prekročili 1. septembra v roku 1939. Rádio, pre ktoré Wladyslaw pracoval, muselo ukončiť svoju činnosť, no posledných päť skladieb, ktoré z neho mohli ľudia počuť, zahral práce on. Posledná z nich bola Chopinova skladba Nokturna.

Videl rodinu odchádzať do koncentračného tábora

Szpilman sa spolu so svojou rodinou dostal do židovského geta, kde bolo okrem nich 400 tisíc ďalších ľudí. Prídely jedla, ktoré dostávali, však boli primalé a ľudia hladovali. Ani jedlo navyše, ktoré sa do geta dostávalo ilegálne, nestačilo. Aby toho nebolo málo, občas presúvali Nemci celé rodiny do koncentračných táborov.

Napriek podmienkam, v akých sa Szpilman ocitol, neprestal hrávať na piano. Aby on a jeho rodina prežili, hrával v kaviarni Nowaczesna. Istý čas sa zdalo, že Szpilmanovci sú ako-tak v bezpečí, no napokon mali deportovať aj ich. Celá rodina mala putovať do koncentračného tábora Treblinka.

Tesne predtým, ako Szpilman nastúpil na vlak, spoznal ho jeden zo strážnikov a odtiahol ho bokom. Napriek tomu, že on sa deportácii vyhol, musel sledovať, ako odvážajú jeho rodičov, dve sestry, Reginu a Halinu, a brata Henryka. Viac ich už živých nevidel.

Hudba ho zachránila

Wladyslaw sa vrátil do geta a pomáhal organizovať povstanie, až kým sa mu 13. februára v roku 1943 nepodarilo uniknúť. Do augusta v roku 1944 sa ukrýval v opustených budovách v okolí Varšavy, až kým ho v podkroví jednej z budov neobjavil nacistický kapitán Hosenfeld. Opýtal sa Szpilmana, čím sa živí, a keď odpovedal, že je pianista, posadil ho za klavír, ktorý sa v budove nachádzal.

Keď Hosenfeld počul, čo Szpilman dokáže, chcel ho vziať v Varšavy preč, pretože si myslel, že je to len ukrývajúci sa Poliak. Keď zistil, že je Žid, situácia sa zmenila, no Hosenfeld utečenca nenahlásil. Ba naopak, pomáhal mu ukryť sa, nosil mu jedlo a dal mu svoj kabát. Ukrýval ho až do roku 1945, kedy vojna skončila a Nemci ostali porazení.

Keď Nemci prehrali vojnu, Szpilman prežil. Až do roku 1950 sa však nedozvedel meno nacistického vojaka, ktorý ho zachránil. Wilm Hosenfeld bol obvinený z vojnových zločinov a odsúdený na 25 rokov nútenej práce. Počas výkonu trestu napísal list svojej manželke, od ktorej chcel, aby kontaktovala židov, ktorým počas vojny pomáhal. Tí mu mali pomôcť s jeho prepustením a bol medzi nimi aj Szpilman. Aj napriek tomu, že mu pomôcť chcel, nebolo mu to umožnené, a tak jeho záchranca v roku 1952 umrel v sovietskom pracovnom tábore.

Szpilman zostal pôsobiť v obnovenom Poľskom národnom rádiu a vo svojej biografii nechal Hofenfeldovi čestnú pamiatku. Umrel v roku 2000 vo veku 88 rokov. O dva roky na to ho stvárnil Adrien Brody v biografickom filme Pianista, ktorý získal troch Oscarov.

Pozri aj:

Sedem trpaslíkov z Auschwitzu: Príbeh rodiny liliputánov, ktorá prežila Mengeleho šialené pokusy