Na pobreží Francúzska a Španielska sa v posledných týždňoch hromadne objavuje nebezpečná mechúrovka portugalská. V dôsledku jej prítomnosti museli úrady pristúpiť k desiatkam dočasných uzáver pláží a ošetriť stovky popŕhlených ľudí.
správy od nás budete mať ako prví.
Vyplýva to z údajov denníka Le Monde, na ktoré sa odvolávajú portály Polsat News a tnlive. Len vo francúzskej časti Baskicka od 21. júla zaevidovali vyše 1 100 prípadov kontaktu s týmto živočíchom, pričom kúpanie tam zakázali 113-krát. V španielskom meste San Sebastián potrebovalo začiatkom augusta lekársku pomoc približne 120 osôb v priebehu jediného dňa. Zvýšený výskyt hlásili aj vo francúzskych departementoch Landes a Gironde, ako aj na plážach v španielskom Gijóne.
Nenápadný vzhľad a dlhé chápadlá
Hoci mechúrovka portugalská pripomína medúzu, biologicky ide o sifonofóru, teda kolóniu viacerých špecializovaných organizmov. Nad hladinou vyzerá ako malý modrý, fialový alebo ružový balónik. Pod vodou sa však ukrývajú chápadlá, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 30 metrov. A nie, nejde o omyl, jej chápadlá môžu byť naozaj až také dlhé. Obsahujú tisícky pŕhlivých buniek s jedom, ktorý v prírode slúži na paralyzovanie menších rýb.
Kontakt s chápadlami spôsobuje človeku okamžitú a veľmi silnú bolesť. Okrem kožných popálenín sa môžu dostaviť závraty, zvracanie, svalové kŕče či problémy s dýchaním. V extrémnych prípadoch hrozí anafylaktický šok alebo zástava srdca, pričom v roku 2010 na talianskej Sardínii po takomto popŕhlení zomrela 69-ročná žena. Úmrtia či vážnejšie zranenia sú však veľmi ojedinelé.
Nebezpečenstvo hrozí aj na brehu
Francúzska regionálna zdravotnícka agentúra a americký úrad NOAA upozorňujú, že schopnosť popŕhliť si zachovávajú aj mŕtve jedince vyplavené na piesok. Odborníci preto varujú, aby sa ľudia týchto živočíchov na pláži vôbec nedotýkali. Veľké riziko predstavuje aj samotná bolesť pri zasiahnutí v hlbšej vode, pretože plavec môže mať ťažkosti s návratom na breh alebo môže spanikáriť, čo zvyšuje pravdepodobnosť utopenia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pri zasiahnutí záchranári odporúčajú okamžite vyjsť z mora a ranu opláchnuť slanou morskou vodou, nikdy nie sladkou. V španielskej Astúrii medzitým miestne úrady v spolupráci s vedcami spustili projekt PHYSALIA 2026, ktorého cieľom je testovanie bariér proti prenikaniu týchto tvorov na miesta určené na kúpanie. To len dokazuje, o aký veľký problém ide.
🏖️⚠️ La playa de la Zurriola, en Donostia, se ha convertido en uno de los puntos más afectados por la presencia de carabelas portuguesas.#Donostia #SanSebastián #Zurriola #Gipuzkoa #medusas #carabela #CarabelaPortuguesa
📹 @_ivancl pic.twitter.com/dyJyBQkT7z
— GipuzkoaGaur (@gipuzkoagaur) August 5, 2026
Invázia hmyzu v Chorvátsku
V Chorvátsku, obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov, zas riešia iný, no predsa podobný problém. Ako sme vás včera informovali, chrobáky Corythucha arcuata (Sietnička dubová) a Corythucha ciliata (Sietnička platanová) sú v Chorvátsku už dobre známymi nepozvanými hosťami. Do Európy sa dostali prvýkrát zo Spojených štátov amerických. Corythucha arcuata sa prvýkrát objavila v Taliansku v 70. rokoch, zatiaľ čo Corythucha ciliata bola prvýkrát v Európe zaznamenaná v roku 2000.
Hoci ide o hmyz živiaci sa rastlinami, pre človeka môže byť poriadne nepríjemným prekvapením fakt, že môže štípať a nikto nevie, prečo. Meria len 3 až 4 milimetre a jeho telo pôsobí takmer priehľadne. V Záhrebe ho však momentálne neprehliadnete, pretože je ho plné mesto.
Obyvatelia Záhrebu sa sťažujú, že hmyz sa im lepí na pokožku aj na šaty. Hoci ich poštípanie nie je život ohrozujúce, je nepríjemné. U ľudí s citlivejším imunitným systémom môže poštípanie zapríčiniť opuch a začervenanie pokožky. Dobrou správou je, že s poklesom teplôt v septembri a v októbri klesá aj počet sietničiek.
V Chorvátsku majú prirodzených nepriateľov, ako lienky či pavúky. Sietničiek je však v súčasnosti také množstvo, že sa s nimi jednoducho nestíhajú popasovať. Hoci teda nejde o žiadnu novinku, podľa odborníkov sú každým rokom čoraz rozšírenejšie a čoraz viac agresívne. V súčasnosti neexistuje žiadne účinné a systematické riešenie na boj proti nim.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku