Nemá rada, keď sa rozdeľujú ľudia na mestských a dedinských. „Ľudia sa delia na slušných a neslušných, lenivých a pracovitých,“ myslí si vyštudovaná lekárka, ktorá má dve vysoké školy. Napriek tomu však podľa nej vzdelanie nerozhoduje. „Nepoužívam titul. Keď som bola v nemocnici, pacienti mi často hovorili Marcelka a mňa to tešilo. Môj sused v Piešťanoch – asi osemnásťročný chlapec, ktorý študuje v Amerike, na mňa kričí: Ahoj, Marceli! A ja mám z toho radosť. Nie je to prejav neúcty, práve naopak,“ dodala.
správy od nás budete mať ako prví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Robí to, čo ostatní
Speváčka stojí pevne nohami na zemi, nikdy nemala hviezdne maniere alebo si nemyslela, že je niečo viac než ostatní. „Mama mi to vštepovala odjakživa. Aj keď som sa stala známou, každému vravela, že len robím svoju prácu ako každý ostatný, s tým rozdielom, že mám možnosť prezentovať sa v televízii,“ poznamenala Marcela, ktorá je vďačná za každého fanúšika. Je priam dojatá, ak sa s ňou niekto chce stretnúť, objať ju alebo jej porozprávať svoj príbeh. „To sú momenty, ktoré ma aj po rokoch dokážu dohnať k slzám,“ uviedla na záver.
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy


















Nahlásiť chybu v článku