Koniec druhej svetovej znamenal pre mnohých nádej na lepší a pokojnejší svet. Faktom je, že po skončení krvavého konfliktu sa rozbehli iné formy boja o moc a upevňovania si vplyvu. Etapu studenej vojny definovalo zhromažďovanie arzenálu, nukleárne programy či špionáž. V Sovietskom zväze preto vzniklo niekoľko tajných miest, medzi inými aj Sarov.
správy od nás budete mať ako prví.
Sarov, alebo v minulosti pomenovaný ako Arzamas-16, je v rámci histórie známy predovšetkým v dvoch rovinách. Tá prvá je duchovná, druhá zase opradená tajomstvom. Mesto bolo totiž duchovným centrom pravoslávnej cirkvi. V 18. storočí tu žil svätec Serafim Sarovský, jeden z najuctievanejších pravoslávnych mníchov. Známy Sarovský kláštor v roku 1903 navštívil aj cár Mikuláš II. a ďalší členovia kráľovskej rodiny.
Samotné mesto sa dnes nachádza v Rusku, konkrétne v Nižnonovgorodskej oblasti, zhruba 470 kilometrov od Moskvy.
Cirkev nahradili vojaci
Podľa dostupných zdrojov mesto svoju pôvodnú funkciu stratilo začiatkom 20. rokov minulého storočia. Boľševici vtedy popravili miestnych mníchov a známy kláštor zatvorili. Nie je celkom známe, čo sa počas nasledujúcich rokov v tejto oblasti dialo, no ako kľúčová v jeho ďalšom vývoji sa ukázala etapa druhej svetovej vojny. V tej dobe totiž začal Stalin hľadať vhodné lokality na vývoj jadrových zbraní.
Ako uvádza portál Nuclear Museum, projekt sovietskej atómovej bomby sa začal v roku 1942, kedy poprední predstavitelia ZSSR touto úlohou poverili vedca Igora Kurčatova. Vzhľadom na rôzne okolnosti však počas vojny nijako výrazne nepokročil – vedci potrebovali funkčné laboratórium s dostatočným počtom pracovníkov a zázemím, ktoré v tej dobe v Sovietskom zväze nemali.

Po vojne voľba napokon pripadla na provinčné mesto v Nižnonovgorodskej oblasti. Samozrejme, išlo o Sarov, potom známy ako Arzamas.
V roku 1946 bolo rozhodnuté, že v Sarove vznikne Sovietsky výskumný ústav jadrovej fyziky (VNIIEF). Mesto bolo premenované na Arzamas-16 zo strategických dôvodov. Podobných miest vzniklo na Stalinov popud po celom Sovietskom zväze niekoľko a ich funkcie boli často záhadou aj pre mnohých sovietskych pohlavárov. Mestá boli z veľkej časti postavené otrockou prácou ľudí zo zajateckých táborov, boli obklopené vysokými ostnatými plotmi a vjazd do nich bol prísne kontrolovaný.
Čo sa teda za ich múrmi dialo, a prečo bol Arzamas-16 taký významný?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo bolo mesto vymazané z máp;
- ako sa v ňom žilo;
- prečo ľudia nemohli, ale ani nechceli z neho odchádzať;
- ako sa tam dá dostať, a prečo sa doň nedostanete.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok












Nahlásiť chybu v článku