Potvrdila to nová štúdia, ktorú vo štvrtok zverejnil americký vedecký časopis Science. Štúdia, z ktorej cituje agentúra DPA, vyvracia hypotézu, že za vyhynutie dinosaurov môžu vulkanické erupcie v južnej Indii. Najmenej k polovici masívnej sopečnej činnosti na území Dekanskej plošiny v Indii, ktorú sprevádzalo nasledovné uvoľňovanie plynov, došlo totiž podľa jej zistení oveľa skôr než k hromadnému vyhynutiu viacerých živočíšnych druhov.
Medzinárodný tím vedcov skúmal vrtné jadrá získané z Atlantického a Tichého oceánu so zameraním na obdobie medzi kriedou a paleogénom pred 66 miliónmi rokov. Približne 75 percent zo všetkých druhov, ktoré v tom čase žili na Zemi, vyhynulo.
Pre potreby štúdie využili vedci rekonštrukcie teplotných zmien, fosílne nálezy i modely uhlíkového cyklu.
Stopy po asteroide, ktorý dopadol na Zem, je stále možné rozpoznať na mexickom polostrove Yucatán, kde sa nachádza kráter s priemerom takmer 200 kilometrov. Dopad tohto asteroidu mohol spôsobiť vlny cunami, lesné požiare, ako aj vypustenie obrovského množstva síry.
Túto hypotézu nedávno podporili aj americkí vedci, ktorí vyhodnocovali vrtné jadrá z krátera v Mexiku. Prišli pritom na to, že sopečná činnosť v oblasti Dekanskej plošiny bola síce príčinou krátkeho oteplenia, ktoré nastalo 200.000 rokov pred masovým vyhynutím živočíšnych druhov, nemala však dlhodobý vplyv na život a klímu, uviedol nemecký geológ André Bornemann z amerického výskumného tímu. Sopečná činnosť po masovom vyhynutí ale na druhej strane mohla ovplyvniť to, ako sa život na Zemi následne ďalej sformoval, podotkli autori štúdie.
Nahlásiť chybu v článku