Sopečné aerosóly sa počas výbuchu 21. a 22. júna dostali až do stratosféry a už viac ako mesiac sa rozptyľujú po severnej pologuli. Počas viacerých dní ich zaznamenali aj pomocou lidaru umiestneného na stanici Poprad-Gánovce. Vo svojej analýze zverejnenej na webe Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na to upozornil meteorológ Peter Hrabčák.
správy od nás budete mať ako prví.
Sopečné aerosóly, prevažne drobné kvapôčky kyseliny sírovej, resp. jej roztoku s vodou, pochádzajúce z výbuchu sopky Raikoke v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ Poprad-Gánovce pomocou lidaru prvýkrát zaznamenali 27. júna, teda šesť dni po výbuchu. „Odvtedy sme ich pozorovali už približne počas 20 dní vrátane piatku 26. júla. Väčšinou sa nachádzali v hornej troposfére alebo v spodnej stratosfére vo výške okolo 10 až 15 kilometrov nad morom,“ spresnil Hrabčák.
Raikoke, v preklade brána do pekla, je približne pol kilometra vysoký sopečný ostrov a je súčasťou reťaze Kurilského súostrovia. „Predposledný výbuch sopky s rovnakým názvom, ako je názov ostrova sa vyskytol už pred takmer sto rokmi, v roku 1924. Nedávny, posledný výbuch sa odohral pred niečo vyše mesiacom v dňoch 21. a 22. júna a hlavná fáza erupcie trvala približne 12 hodín,“ priblížil Hrabčák.
Sopečný popol a plyny sa počas erupcie dostali pravdepodobne až do výšky 17 kilometrov. V tom čase bola tropopauza nad danou oblasťou vo výške asi 11 kilometrov, a teda veľké množstvo popola a plynov sa podľa meteorológa dostalo až do stratosféry. „Zo sopečných plynov je veľmi dôležitý najmä oxid siričitý. Podľa odhadov ho sopka Raikoke vychrlila v množstve asi 1,35 milióna tony. Tento plyn sa postupne rozptyľoval po severnej pologuli a zároveň dochádzalo k jeho chemickej transformácii na kyselinu sírovú,“ vysvetlil meteorológ.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku