Vošla som do jamy levovej: Bola som v záložniach, chcela som vedieť všetko. Z jednej ma vyhodili, takmer to skončilo zle

Záložne na Slovensku fungujú ako slabina každého mesta. Mnohí ich označujú hanlivo, odvracajú zrak od vchodov a značkujú ich názvami ako „legálna kriminalita“. Ich prítomnosť na našich uliciach je pre väčšinu Slovákov akousi sivou a všadeprítomnou eminenciou, ktorej je lepšie sa úplne vyhýbať.

Aké je teda ocitnúť sa v koži zákazníka a vstúpiť na miesto, ktorému sa bežne vyhýbame?

Ja som sa to rozhodla zistiť — vyrazila som s telefónom v ruke do košických ulíc a dala si za úlohu prejsť každú záložňu, na ktorú po ceste narazím. Vyčlenila som si na to dve hodiny a chcela vedieť úplne všetko.

Koľko ich je — ako ich nájsť? Sú naozaj všade? Ako to vyzerá vo vnútri? A nakoniec, aký tovar jednotlivé záložne ponúkajú?

Zistiť som chcela všetko a skončilo to tak, že moja návšteva záložní takmer neskončila úplne najlepšie.

Sú všade, a pritom ich nie je možné nájsť

Kým po prechádzaní ulicou zdanlivo narážate na nápis „Záložňa“ na každom rohu, ani by ste neverili, aké náročné je v praxi nájsť fyzickú, otvorenú pobočku s vyloženým sortimentom.

Ja som najprv dohľadala tri lokality v tesnej blízkosti — údajne sa ich okolo mňa nachádza hneď dvanásť.

Avšak radosť ma prešla po uvedomení si, že napriek bohatému množstvu červených značiek v Google Maps, ohromné množstvo záložní v jednotlivých lokalitách jednoducho neexistuje.

Prvé tri nás privítali prázdnotou. Namiesto označených obchodov sme dokonca objavili úplne iné prevádzky. Pri prieskume moja spoločníčka poznamenala, že aspoň na jednu záložňu v lokalite si síce spomína, avšak už roky na jej mieste stojí podnik, v ktorom sa ponúka servis na opravu telefónov.

Na ďalšej z lokalít sme objavili aj pozostatky niekdajšej záložne, ktorá však pôsobila opustene. Otvorená nebola, hoci mala otváracie hodiny prilepené na dverách, a po bližšom prieskume sa nám odhalil bizarný pohľad na zaparkované auto priamo v obchode.

Podobný prípad nastal pri prechádzaní okolo výkupu starožitností vedľa Hlavnej ulice.

Celú prvú hodinu sme tak pátrali, kým sme narazili na prvú, sľubne vyzerajúcu prevádzku.

Výklad bol vyzdobený soškami a niekoľkými šperkami a po vstupe nás prekvapila veľmi malá miestnosť.

Bezpečnostné sklá a ostro naladená predavačka

Dámu za okienkom chránilo bezpečnostné sklo. Podobne aj všetok tovar, ktorého bolo naozaj máličko, bol za vitrínou — dokonca ani na keramiku nebolo možné siahnuť a celý obchod pôsobil, akoby sme vchádzali do veľmi zvláštneho zlatníctva.