Znie to možno ako sci-fi, no vedci z univerzity v Texase naučili malé vtáčiky pomocou optogenetiky spievať novú pesničku. Manipuláciou mozgu docielili, že vták, ktorý predtým nepočul žiadny spev, sa ho naučil iba vďaka svetlu, ktorým pôsobili na upravené bunky.
Veda a technika – zaujímavosti
Optogenetika, je biologická technika, ktorá využíva svetlo k riadeniu buniek, obvykle neurónov, ktoré boli geneticky upravené. Docielia tým vytvorenie nových kanálov. A to sa teraz podarilo aj texaským vedcom. Ako informuje IFL Science, pomocou optogenetiky naučili vtáčika spievať.
Zebrička austrálska je malý spevavec a dá sa kúpiť v mnohých chovproduktoch. Pochádza, ako už názov napovedá, z Austrálie. Je známa svojimi hudobnými prejavmi, ktoré sa učí od spevu svojho otca. Predchádzajúci výskum tohto istého tímu preukázal, že tento proces je spojený so sieťou neurónov medzi oblasťou mozgu nazvanou HCV, ktorá je spojená s učením zo sluchových vnemov a oblasťou NIf spojenou s vytváraním slabík na základe zvukov.
Vedci v časopise Science uviedli, že umelé aktivovanie neurónov v sieti HCV-NIf by mohlo stimulovať účinok prežívania a učenia sa. Pomocou optogenetickej technicky začali manipulovať neurónovú aktivitu v mozgu spevavca, ktorý predtým nepočul spev svojho otca. Naučili ho tak falošným spomienkam na pieseň, ktorú dokázal potom spievať.
„Je to prvýkrát, čo sme potvrdili, že táto oblasť mozgu dokáže kódovať spomienky, ktoré sú zodpovedné za napodobovanie reči, ale aj učenie hrania sa napríklad aj na klavíri,“ povedal doktor Todd Roberts, neurovedec z UT Inštitútu v Texase.
Vtáky sa však nedokázali naučiť celú pieseň. Je to preto, lebo tieto oblasti mozgu sa zaoberajú iba určitými časťami procesu učenia sa piesne u vtákov. Táto metóda ich tak naučila iba slabiky. Kratšie záblesky svetla na neuróny spôsobili kratšie noty v ich pamäti a dlhšie zase dlhšie časti.
„Ak by sme vymysleli nové cesty, mohli by sme vtáky naučiť zaspievať celú pieseň,“ povedal Robberts, avšak dodal, že sú ešte ďaleko od toho, aby to dokázali.
Ak sa zamýšľate nad tým, či by sa dali takto ovplyvňovať aj ľudské mozgy, tak Robberts vysvetľuje, že ľudský mozog je nesmierne zložitý oproti vtáčiemu. Napriek tomu optogenetika by mohla v budúcnosti byť aplikovaná aj na ľudí. Môže v budúcnosti pomôcť napríklad ľuďom s poruchou reči alebo inými poškodeniam súvisiacich s rečou.
IFL Science
Nahlásiť chybu v článku