Človek už od nepamäti hľadá recept na dlhovekosť. Vďaka technologickému vývoju a medicínskym výskumom sa mu podarilo niečo, čo by sme ešte pred desaťročiami považovali za nemožné. Celosvetový priemer odhadovanej dĺžky dožitia prekročil v 21. storočí hranicu 70 rokov. Aktuálne však vedci v oblasti výskumu starnutia hlásia obrovský objav. Podarilo sa im upraviť synergické bunkové dráhy pre dlhovekosť, ktoré by teoreticky mohli predĺžiť život človeka o celé storočia.
Medzinárodnému tímu odborníkov na výskum starnutia sa podarilo upraviť synergické bunkové dráhy zodpovedné za starnutie a predĺžiť tak život háďatka (Caenorhabditis elegans) až päťnásobne. U človeka by predĺženie života zodpovedalo približne 400 až 500 rokom, informujú vedci v tlačovej správe.
Háďatko je drobný hlístovec, ktorý sa na výskum starnutia využíva najčastejšie. S človekom totiž zdieľa podstatnú časť svojich génov. Okrem toho môžu vedci vďaka krátkemu životu háďatiek v priebehu niekoľkých týždňov analyzovať účinky genetických zásahov na predĺženie života hlístovca. Už v minulosti vedci objavili dve hlavné bunkové dráhy, ktoré u háďatok riadia proces starnutia a ktoré evolučne zdedil aj človek. Najnovší výskum tak staval práve na tomto objave.
„Napriek objavu bunkových dráh v háďatkách v minulosti nám nebolo jasné, ako tieto dráhy vzájomne pôsobia,“ hovorí v tlačovej správe Hermann Haller, prezident biologického laboratória MDI v americkom štáte Maine. „Tým, že teraz naši vedci dokážu charakterizovať tieto interakcie, pripravujú tak pôdu pre potrebné terapie, ktoré by dokázali predĺžiť zdravý život rapídne starnúcej svetovej populácie,“ komentuje Haller význam výskumu.
Podľa autorov by mohol objav synergického efektu bunkových dráh u háďatka viesť k použitiu kombinácie rôznych typov liečby, pričom bude každá ovplyvňovať odlišnú bunkovú dráhu. Predlžovanie ľudského života by tak mohlo vyzerať podobne ako liečenie rakoviny či HIV, pri ktorých sa taktiež využívajú kombinované terapie.
Výskum okrem iného naznačuje, prečo sa vedcom v minulosti nepodarilo u ľudí dožívajúcich sa mimoriadne vysokého veku objaviť žiadny spoločný gén, ktorý by bol zodpovedný za dlhovekosť. Za vysvetlenie aspoň zatiaľ považujú práve synergickú interakciu dvoch rôznych bunkových dráh. A aj keď nový objav neznamená, že sa dožijeme 500 rokov, vedcom otvára dvere k ďalším výskumom procesu starnutia u ľudí, ktoré by v budúcnosti mohli priniesť mimoriadne výsledky.
Nahlásiť chybu v článku