Využili preto tzv. bleskové Jouleovo zahrievanie (v angličtine ako flash Joule heating – FJH).
Zmes vystavili vysokoenergetickému impulzu, ktorý počas milisekúnd zvýšil teplotu nad 1 000 °C. Intenzívne teplo pretrhne silnú väzbu medzi uhlíkom a fluórom. Po uvoľnení hľadajú fluórové atómy nového partnera, ktorého nachádzajú v lítiu v soľanke, čím vzniká fluorid lítny.
Aby vedci získali „biele zlato“ z tejto zmesi, opäť stlačili spínač. Zmes sa zahreje na presne definované teplotné rozpätie medzi 1 676 °C a 2 260 °C, čím sa fluorid lítny odparuje, zatiaľ čo ťažšie nečistoty, ako fluoridy horčíka alebo vápnika, zostávajú pevné. Rýchla, blesková destilácia zachytí lítium s čistotou 99 % a výťažnosť dosahuje za pár sekúnd mieru až 82 %.
Tím už stihol otestovať aj finálny produkt v lítiovo-iónových batériách. Fluorid lítny integrovali do štandardných elektrolytov a ich testovanie potvrdilo, že tento recyklovaný zdroj zvýšil stabilitu aj výkon batérií v porovnaní s konvenčnými materiálmi.
Iné metódy extrakcie lítia podľa Interesting Engineering nie sú udržateľné. Bežne vyžadujú masívne odparovacie nádrže, ktoré stoja na slnku mesiace a spotrebujú miliardy litrov vody. Zároveň sa nachádzajú často v suchých oblastiach.
Nová metóda podľa vedcov zaberie len minúty namiesto mesiacov. Okrem toho spotrebúva výrazne menej vody a energie než konvenčná ťažba. Zistenia publikovali vedci v časopise Nature Water, pričom uzatvárajú, že tento prístup rieši dva problémy naraz: odstraňuje nebezpečné „večné chemikálie“ a zároveň poskytuje vysokokvalitné lítium vhodné do batérií.
Nahlásiť chybu v článku