Napriek kritike odborníkov, ochranárov a petícii, ktorú dodnes podpísalo už viac ako 100-tisíc ľudí, schválilo ministerstvo pôdohospodárstva kvótu na odstrel vlka dravého. Od začiatku novembra do polovice januára tak bude na našom území zastrelených celkom 35 jedincov, väčšina z nich je už aktuálne dávno po smrti. Len na území TANAP-u bolo usmrtených 11 vlkov, čo môže mať podľa šéfa národného parku veľmi vážne dôsledky.
Aktuálne bolo v kompetenčnom území Správy Tatranského národného parku (TANAP-u) usmrtených 11 jedincov vlka dravého, posledného ulovili v stredu v oblasti Gerlachova. „Pre jedno územie je to príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a ‚tlmiteľa‘ vysokej, srnčej a diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali už len dve tohoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá,“ upozornil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko.
Inšpiráciu treba hľadať v Poľsku
„Napriek tomu ministerstvo pôdohospodárstva udelilo kvótu, čiže vlk sa môže loviť mimo územia národných parkov a mimo území európskeho významu. Tieto zvieratá sú viac-menej počas celého vegetačného obdobia v národnom parku, keď sa však ochladí a zhoršia sa podmienky na prežívanie raticovej zveri, ktorá postupuje nižšie do podhoria, smerujú za ňou aj vlky,“ objasnil Majko s tým, že všetky odstrelené jedince tak boli odlovené v podhorí národných parkov, v okresoch Poprad, Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Podľa riaditeľa Správy TANAP-u ide o významný zásah do genetiky a populácie, môže to mať vážne následky, a preto sa ochranári po odbornej stránke voči lovu zásadne ohradili. „Samozrejme, nezdieľame nenávistné komentáre, ktoré sa šíria na internete. Toto sú veci, kde treba tlmiť vášne a emócie, a odbornými argumentmi presadiť to, čo je napríklad dlhé roky v Poľsku, kde sa vlk neloví. Už v minulosti poľský minister životného prostredia žiadal nášho ministra, aby zaviedol účinnejšiu ochranu vlkov, pretože evidovali, že vlky, ktoré prišli z Poľska na slovenskú stranu, boli ulovené. Dokonca jedna obojkovaná vlčica na Orave zmizla bez stopy,“ zdôraznil Majko.
Úloha vlka v prírode
Podľa neho je populácia vlka dravého na Slovensku stabilizovaná, kvóty na jeho odstrel však môžu tento stav ohroziť, a preto je Správa TANAP-u za celoročnú ochranu týchto jedincov. Vlk má totiž v prírode svoju dôležitú selekčnú úlohu, keďže loví najmä choré a slabé zvieratá, ktoré môžu potenciálne rozširovať choroby.
„Vlk v podstate pomáha, aby populácia bylinožravcov v prírode silnela, pretože selektívne likviduje to slabé. Pomáha aj v súvislosti s morom diviačej zvery, ale tiež rozháňa veľké stáda jeleňov, ktoré by mohli poškodiť lesné dreviny, a my sa mu za to odvďačujeme lovom. Pripadá mi to po odbornej stránke veľmi nesprávne,“ skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u. Podľa neho môže dôjsť k tomu, že sa zdecimuje celá populácia vlka. Ohrozené sú aj mláďatá, ktoré pre odstrel prišli o rodičov, a nebudú vedieť prežiť.
„Bezhlavé a argumentmi nepodložené vyhladzovanie vlkov v 21. storočí bez snahy pochopiť ich nenahraditeľný význam v prírode, poznania základnej etológie a hierarchie v svorke je nezvrátiteľný omyl, ktorý sa v konečnom dôsledku vypomstí najmä človeku,“ skonštatoval Majko. Verí, že poznanie o ekológii je už niekde inde ako v minulom storočí, keď sa za odloveného vlka vyplácali odmeny a mohli sa dokonca tráviť.
Agrorezort si za rozhodnutím stojí
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR je kvóta výsledkom spoločného rokovania pracovnej skupiny, ktorej členmi sú okrem agrorezortu aj zástupcovia všetkých dotknutých orgánov a organizácií, teda ochranárov, lesníkov či mimovládnych organizácií.
„MPRV SR určuje ročnú kvótu na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, postupuje tak podľa pravidiel ktoré určilo ministerstvo životného prostredia. Kvóta bola pre poľovnícku sezónu 2019/2020 už výrazne znížená, a to na polovicu oproti predchádzajúcemu roku. Aktuálne evidujeme požiadavky ako ochranárov za zníženie alebo pozastavenie lovu vlka na Slovensku, tak aj požiadavky nespokojných poľnohospodárov, ktorým vlk spôsobuje značné škody a kvótu nepovažujú za dostatočnú,“ uviedol v reakcii Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu.
Zároveň dodáva, že populácia vlka dravého na Slovensku je v priaznivom stave, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia. Podľa MPRV SR je teda na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho vplyvu na jeho populáciu.
„Toto konštatovanie je v súlade aj so stanoviskom Európskej komisie. MPRV SR si s cieľom lovu vlka dravého nevymýšľa svoje vlastné pravidlá, ktoré by porušovali európske predpisy či predpisy na ochranu zvierat, čo však niektorým nebolo dodnes jasné, napriek tomu, že sme o tom pravidelne informovali,“ upozornil Hrežík s tým, že MPRV SR sa opiera len o jasné pravidlá a vedecké poznatky, pričom o love vlka dravého rozhoduje na základe spoločnej dohody zainteresovaných strán.
Aktualizácia: Kvóta bola naplnená, na Slovensku zastrelili 35 vlkov (12.12, 11:05)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) zastavuje lov vlka dravého na Slovensku od 12. decembra 2019 od 12.00 vo všetkých poľovných revíroch na území Slovenskej republiky z dôvodu naplnenia stanovenej ročnej kvóty vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2019/2020.
„O zastavení lovu ministerstvo bezodkladne informuje okresné úrady, Úrad lesného hospodárstva a poľovníctva Ministerstva obrany SR a Štátnu ochranu prírody SR. Žiadame okresné úrady, pozemkové a lesné odbory, aby bezodkladne o zastavené lovu vlka dravého upovedomili všetkých užívateľov poľovných revírov vo svojej územnej pôsobnosti,“ uviedol Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku