Mnoho detí v minulosti zomieralo krátko po narodení. Iné o život pripravili kruté choroby, na ktoré kedysi neexistovali lieky či očkovania. Vedci si však myslia, že to nebolo až také drastické, ako by sa mohlo zdať. Takéto je ich vysvetlenie.
Prvého roka sa nemalo dožiť až 40 % detí
Nejeden zdroj uvádza uvádza, že až 40 % detí sa v minulosti nedožilo ani prvého roka života. Nedávno sa však vedci rozhodli, že sa pozrú na údaje zhromaždené v priebehu desaťročia z 97 krajín sveta, ktoré má k dispozícii OSN. Ukázalo sa, že doterajšie závery boli chybné, píše portál Science Alert. Štúdie totiž vychádzali z predpokladu, že miera detskej úmrtnosti určuje, koľko ľudí zomrie v detstve a neodráža mieru pôrodnosti.
Dlho sa predpokladalo, že keď sa v hroboch našlo veľa detských telíčok, znamená to automaticky vysokú úmrtnosť detí. Tá sa pripisovala najmä tomu, že medicína v tom čase ani zďaleka nebola tam, kde je dnes. Pohrebiská môžu napovedať veľa o tom, koľko detí sa narodilo, neprezrádzajú ale, aké percento z nich sa nedožilo druhých narodenín.
Je potrebné prehodnotiť prístup
Vďaka skúmaniu pohrebísk môžu odborníci získať veľa informácií o tom, ako naši predkovia kedysi žili, informuje portál ANU. Niektoré sú však staré aj tisícky rokov a neposkytujú príliš veľa fyzických dôkazov o tom, ako to kedysi na svete vyzeralo. Okrem toho, nájdené dôkazy môžu vedci nesprávne interpretovať. Napríklad, ak sa na pohrebisku nájde množstvo detských pozostatkov, môže to znamenať, že sa v tom čase veľa detí aj narodilo. Nemusí to však svedčiť o tom, že bola vysoká úmrtnosť detí (je rozdiel, či na 500 narodených detí zomrie 50 alebo neprežije 50 detí na 250 narodených).
Pôrodnosť ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane socioekonomického statusu, podvýživy, rôznych ochorení či prístupu k zdravotnej starostlivostí. Preto je náročné posúdiť, aké bolo v tom či onom období percento detskej úmrtnosti, píše štúdia publikovaná v časopise American Journal of Anthropology. Vedci si myslia, že je nevyhnutné zmeniť spôsob, akým k hodnoteniu detských úmrtí v antických časoch hodnotíme.
Je potrebné zvoliť ucelený náhľad. To, že je v niektorej z krajín na pohrebiskách pochovaných viac detí ako v inej, neznamená to, že sa v danej krajine matky horšie starali o svoje deti. Veď v tom čase predsa ženy bežne mávali viac detí, ako majú dnes. Vedci si preto myslia, že je logické, že vedeli, ako sa o ne postarať. Občas akoby sme zabúdali na to, že aj naši predkovia boli inteligentní, schopní a citliví ľudia. Boli empatickí a robili všetko, čo bolo v ich silách, aby sa o svoje rodiny postarali.
Nahlásiť chybu v článku