V antickej časti mozgu objavili vedci zvláštnu vec: Môže pomôcť nájsť nový efektívny liek na vážne ochorenie

Nový výskum naznačuje, že neuróny nachádzajúce sa v jednej z najstarších oblastí mozgu môžu kontrolovať, kedy už viac nechceme jesť. Nový objav môže viesť k nájdeniu efektívnej liečby obezity.

Ako funguje hlad?

Ako informuje Live Science, vedcom sa podarilo identifikovať neuróny v evolučne starobylej časti mozgu, ktoré kontrolujú, kedy prestaneme jesť. Teda aspoň pri hlodavcoch. Zistili, že tzv. CCK neuróny nachádzajúce sa v mozgovom kmeni, jednej z najstarších častí mozgu, integrujú rôzne signály, ktoré sa vytvárajú počas jedenia. Podieľajú sa na vzniku pocitu, že sa cítime sýti a nechceme si dať ďalšie sústo. Výsledky výskumu boli uverejnené v časopise Cell.

Neuróny v zmieňovanej časti mozgu reagujú na signály týkajúce sa toho, koľko jedla registrujú receptory v ústach, do akej miery je plný žalúdok a aké sú hladiny „hladových hormónov“ v krvi. Hladiny týchto hormónov stúpajú a klesajú v závislosti od metabolizmu a príjmu potravy. Výskum je zatiaľ len v začiatkoch a bol vykonaný len na myšiach. Ľudský mozgový kmeň sa však dosť podobá mozgovému kmeňu myší. Je teda pravdepodobné, že rovnaký kontrolný mechanizmus sa vyskytuje aj v našich mozgoch, myslia si autori štúdie.

Možno sa podarí nájsť nový liek na obezitu

Rôzne typy buniek v mozgu regulujú rôzne aspekty správania pri jedení, napríklad hlad a nasýtenie, vysvetľujú odborníci. Niektoré neuróny v časti mozgu nazývanej hypotalamus zisťujú, kedy je hladina metabolizmu nízka, a stimulujú pocit hladu, aby vyvolali potrebu niečo zjesť. Iné neuróny sú zas zodpovedné za reguláciu pohybu čeľustí počas jedenia. Donedávna sa však vedelo len veľmi málo o tom, ako mozog vníma množstvo jedla v reálnom čase a ako reguluje, koľko toho ešte zjeme.

Podobným výskumom sa vedci venovali už okolo roku 1970. Už tie naznačovali, že mozgový kmeň môže zohrávať pri regulácii jedenia dôležitú úlohu. Nebolo však jasné, o ktoré bunky konkrétne ide. Ak sa podarí potvrdiť, že v ľudskom tele naozaj existuje ekvivalent buniek v mozgovom kmeni myší, mohlo by to viesť napríklad k posunu v liečbe obezity. Už teraz experiment potvrdil, že určité látky dokážu pri myšiach spôsobiť, že prestanú jesť.

Pozri aj:

Podľa vedcov máme v tele neurálny fosílny pozostatok. Doteraz ste o tom nevedeli