Správy, ktoré v súvislosti s tragickým pádom ukrajinského lietadla v Iráne, nevrhajú na túto blízkovýchodnú krajinu dobré svetlo. Potvrdilo sa, že lietadlo Irán zostrelil.
správy od nás budete mať ako prví.
Po nariadenom zabití iránskeho generála Kássima Sulejmáního a následných vyhrážkach Iránu voči USA, Donald Trump spomenul číslo 52, ktoré odkazovalo na počet miest, ktoré by mohli byť cieľom v Iráne. V reakcii na to, iránsky prezident Hassan Rúhání spomenul, aby Američania nezabúdali na číslo 290. Toto číslo odkazuje na tragickú udalosť z roku 1988, keď USA zostrelili iránske civilné lietadlo a zahynulo vtedy 290 ľudí.
Those who refer to the number 52 should also remember the number 290. #IR655
Never threaten the Iranian nation.— Hassan Rouhani (@HassanRouhani) January 6, 2020
Udalosti pred tragédiou
Situácia v 80. rokoch bola v Perskom zálive napätá. V roku 1984 sa vojna medzi Irakom a Iránom rozšírila aj o útoky na ropné tankery a obchodnú sieť lodí. Bezpečnosť lodnej dopravy následne začalo zabezpečovať USA a nasadilo do Perského zálivu niekoľko svojich lodí. Nastalo viacero lokálnych konfliktov, ktoré si vyžiadali aj životy vojakov.
USA operovalo aj v Hormuzskom prielive, ktorý oddeľuje Perský od Ománskeho prielivu. V najužšom mieste je široký iba 54 kilometrov a lode tu prechádzajú cez vody, ktoré patria ako Iránu, tak aj Ománu. To v prípade konfliktov iba zvyšuje napätie.
Osudný let Iran Air 655
Tento let iránskych štátnych aerolínii spojuje hlavné mesto Teherán s Dubajom. Funguje už desaťročia a dá sa ním letieť aj dnes, keďže je stále v prevádzke. Dňa 3. júla 1988 bol let pravidelne odbavený a vyletel z Teheránu do svojho cieľa v Dubaji s medzipristátím v prístavnom meste Bandar Abbas na juhu Iránu.
Iba po 7. minútach letu však lietadlo zasiahla protilietadlová strela RIM-66 Standard MR typu zem-vzduch. Lietadlo po zásahu explodovalo a čoskoro narazilo na vodnú hladinu. Nikto z 290 ľudí na palube, z ktorých väčšina bola z Iránu, neprežil. Takisto sa nikdy nenašli ani čierne skrinky.
Minúty pred tragédiou
Ráno, 3. júla 1988, prechádzala cez Hormuzský prieliv americká bojová loď USS Vincennes, ktorá sa vracala zo sprievodnej služby. Jej sprievodný vrtuľník sa údajne dostal pod paľbu z ručných zbraní z iránskych hliadkovacích lodí. USS Vincennes potom vkročil do iránskych vôd, pričom narušil aj vody Ománu a prenasledoval iránske plavidlá.
Lietadlo sa loď pokúsila kontaktovať viacerými signálmi, no väčšina bola na vojenských frekvenciách. Lietadlo nereagovalo. USS Vincennes preto vystrelil dve rakety, z ktorých jedna lietadlo zasiahla.
Udalosti po tragédii
Spojené štáty najprv svoju vinu popierali a obviňovali iránskeho pilota. Neskôr však svoju chybu priznali aj v snahe, aby sa vyhli rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Vyjadrili ľútosť nad tragédiou a vyplatili rodinám odškodenie v súhrnnej výške takmer 62 miliónov dolárov.
Irán incident pokladal za medzinárodný zločin aj kvôli narušeniu vôd Iránu a Ománu a aj preto sa obrátil na Medzinárodný súdny dvor. V článku časopise Newsweek bol kapitán William Clyde Rogers III obvinený z bezohľadného správania sa, avšak ďalšie vyšetrovania dospeli k názoru, že postupoval obozretne a na základe informácií, ktoré mal k dispozícii. Na rozhodnutie, či zaútočiť na lietadlo, mal tiež iba krátky čas, približne 5 minút.
Za zostrelenie tak nebol nikto potrestaný, práve naopak. Všetci členovia USS Vincennes boli vyznamenaní stuhou za bojové nasadenie. Kapitán lode bol dokonca vyznamenaný Radom zaslúženej légie, čo je jedno z najvyšších amerických vojenských vyznamenaní.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku