Tatérka Ewel o obťažovaní aj v tetovacích štúdiách: Klientka mi so slzami hovorila o znásilnení, deje sa to všade

Násilie na ženách a dievčatách patrí medzi najčastejšie porušované ľudské práva, na Slovensku ho počas života zažije až 34 percent z nich. Patrí sem aj sexuálne násilie, ktoré je aj dnes ešte stále prehliadané a zľahčované. Často sa o ňom hovorí ako o niečom, za čo si obeť môže sama.

Za sexuálne násilie sa považuje obťažovanie, a to vrátane neslušných rečí a návrhov, nútenie k sexu, násilné vyžadovanie rôznych sexuálnych praktík a ďalšie. Jedna z piatich žien v rámci Európskej únie zažila neželané dotýkanie, objímanie a bozkávanie od dovŕšenia 15 rokov.

Ak sa o sexuálnom násilí hovorí, často sa spomína v súvislosti s rodinnými príslušníkmi či známymi. Ženy a dievčatá ho však zažívajú aj na ulici, v škole, či v práci. A niektoré s ním majú skúsenosť aj z tetovacích štúdií.

Na problematiku upozornila tatérka, ktorá používa umelecké meno Ewel. Na sociálnej sieti dala ženám priestor, aby jej napísali a zverili sa s prípadmi, kedy zažili sexuálne násilie alebo obťažovanie v tetovacom štúdiu. Ako sama hovorí, naivne si myslela, že sa nič také nedeje. Opak je však pravdou.

V rozhovore pre interez rozpráva o tom, ako si vyberať tetovacie štúdio, čo robiť v prípade, ak sa stanete obeťou sexuálneho obťažovania či násilia, a aj o tom, aké ťažké je pre človeka po takomto zážitku pokračovať v živote ďalej. „Rany na tele dokážem pretetovať, rany na duši sú však, bohužiaľ, nad moje sily,“ hovorí.

Ako tatérka priame násilie nezažila, upozorňuje však na prípady, kedy si muži jej tetovacie štúdio „zmýlili s priestorom, v ktorom si priplatia za happy end“. Okrem toho jej v emailovej schránke pravidelne pristávajú fotky penisov.

„Do mailov mi chodia dickpics. Opakovane. Nevyžiadané, a s otázkou, či je pekný a či by sa okolo alebo priamo naň hodilo tetovanie. Po istom čase nad tým človek už iba mávne rukou,“ priznáva.

Pred niekoľkými dňami ste zverejnili anketu, v ktorej sa pýtate na obťažovanie/násilie. Odkiaľ prišiel tento nápad? Prečo ste sa rozhodli otvoriť túto tému?

Predchádzajúci mesiac som poskytla rozhovor pre zahraničný časopis things & ink. Keď som si prezerala ich stránku, zistila som, že problematike obťažovania je venovaná samostatná rubrika. Vydesilo ma to.

Keď som sa zo zvedavosti hlbšie začítala, zarazili ma otrasné prípady obťažovania, ktoré zažili ženy počas tetovania. Keďže väčšina mojich instagramových followerov sú ženy, položila som im v stories otázku, či sa stretli s niečím podobným. S reakciami sa pretrhlo vrece.

Mnohé ženy sa vám zverili so svojimi príbehmi, ktoré nepochádzali z tetovacích štúdií, spomínali skôr partnerov a podobne. Prišli však aj odpovede, ktoré hovorili tiež o skúsenosti s tatérmi? Aké boli vaše pocity z toho, čo všetko ste sa dozvedeli?

Skôr ma to zarazilo, než prekvapilo. Téme sexuálneho obťažovania som sa prostredníctvom mojich instagramových stories venovala už v minulosti — v nich dávam ľuďom možnosť anonymne zdieľať svoj príbeh a rovnako aj reakcie, ktoré tento príbeh vyvolá.

Často sa spomínalo obťažovanie v práci alebo v škole — v tom období sa napríklad prevalil aj škandál z prostredia VŠVU. Prípadov bolo naozaj mnoho — čašníčky, ktoré obchytkávajú zákazníci a ich nadriadený s tým nič nerobí, sexistické narážky v práci od kolegov, harassment zo strany učiteľov, či sex ako platidlo za absolvovanie skúšky.

Ešte desivejší rozmer to však naberie vo chvíli, keď tieto príbehy presahujú aj do vašej reality — keď vám klientka v kresle so slzami v očiach rozpráva o tom, ako ju sused ako 13-ročnú zmlátil a znásilnil, keď vám vaša vlastná kamarátka jedného dňa povie, že aj ju zneužíval niekto z rodiny, keď od svojich klientov opakovane počúvate, že na vysokej škole, na ktorej ste sami študovali, pedagóg obťažuje študentky tak, že má nemiestne reči alebo ich chytá za zadok a iný ich zas groomuje, a hoci je to medzi tamojšími študentami verejné tajomstvo, tí ľudia tam pracujú ďalej, akoby sa vlastne nič nestalo.

Pokiaľ ide o obťažovanie pri tetovaní, veľmi naivne som si myslela, že v tejto brandži sa nič podobné nedeje. Keď si však v mysli vybavím prípad kamarátky, ktorú sa pokúsil znásilniť masér v hotelovom welness, tak som to celé videla azda až príliš naivne.

Ktorý z príbehov vás najviac zasiahol?

Ako žena vnímam všetky príbehy ťažko – prvá vec, ktorá človeku prirodzene napadne je to, že ktorákoľvek zo spomínaných vecí sa mohla stať aj jemu a má teda vlastne šťastie, že sa sa mu takéto situácie zatiaľ vyhýbajú.