V súvislosti so záhadným ochorením pečene, ktoré postihlo viacero deti v Európe a Spojených štátoch, už nastalo najmenej jedno úmrtie.
Informovala o tom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), no neuviedla, v ktorej krajine k úmrtiu došlo.
„Akútna hepatitída neznámeho pôvodu“
WHO dostala správy o najmenej 169 prípadoch „akútnej hepatitídy neznámeho pôvodu“, ktoré sa vyskytli v 12 krajinách. Prípady boli hlásené u detí vo veku od jedného mesiaca do 16 rokov a 17 z tých, ktoré ochoreli, potrebovalo transplantáciu pečene. Prvé prípady boli zaznamenané v Británii, kde ochorelo 114 detí.
WHO uviedla, že v postihnutých krajinách zintenzívňujú dohľad nad prípadmi hepatitídy u detí.
Zdravotnícki predstavitelia zaznamenali medzi deťmi ďalšie prípady záhadného ochorenia pečene, ktoré prvý raz identifikovali vo Veľkej Británii. Nové prípady sa objavili v Európe i Spojených štátoch.
Británia má vysoký počet prípadov, nie je jasné, o akú hepatitídu ide
Britskí predstavitelia minulý týždeň informovali, že od januára zaregistrovali 74 prípadov hepatitídy, alebo zápalu pečene, u detí. V týchto prípadoch však nezaznamenali prítomnosť vírusov, ktoré zvyčajne spôsobujú infekčnú hepatitídu. Vedci a lekári preto zvažujú iné možné príčiny, vrátane COVID-19, iných vírusov, či environmentálnych faktorov.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v utorkovom vyhlásení informovalo, že ďalšie prípady hepatitídy identifikovali v Dánsku, Írsku, Holandsku a Španielsku. Neuviedli však počet zaznamenaných prípadov. Americkí predstavitelia podľa ECDC zaregistrovali deväť prípadov akútnej hepatitídy medzi deťmi od jedného do šesť rokov v Alabame.
„Mierna žltačka po prekonaní rôznych vírusových infekcií je u detí veľmi bežná, no to, čo vidíme teraz, je dosť odlišné,“ konštatoval odborník na infekčné choroby Graham Cooke, ktorý pôsobí na Imperial College London. Niektoré prípady vo Veľkej Británii si vyžadovali starostlivosť špecialistov na pečeň v nemocniciach a niektoré deti dokonca potrebovali transplantáciu. Cooke pritom podľa vlastných slov nie je presvedčený, že by príčinou mohol byť COVID-19. „Ak by bola hepatitída dôsledkom COVID-u, bolo by prekvapujúce, že ju, vzhľadom na aktuálny vysoký výskyt COVID-19, nevidíme viac rozšírenú po celej krajine,“ vysvetlil svoj postoj.
Za jednu z možných príčin, ktoré preverujú, označili vedci v Británii adenovírusy, pričom podľa amerických predstaviteľov, malo deväť detí v Alabame pozitívne testy na adenovírus. Niektorí odborníci však upozorňujú, že adenovírusy sú u detí také bežné, že samotná skutočnosť, že ich u detí s hepatitídou našli, ešte nemusí znamenať, že práve tieto vírusy spôsobili ochorenie pečene.
Nahlásiť chybu v článku