Svet sa nám roztápa pred očami. Hladina morí narastie viac, než sme si doteraz mysleli

Svetová hladina mora by sa mohla zvýšiť viac, než sa doteraz predpokladalo, a to vzhľadom na zrýchľujúce sa topenie ľadovcovej pokrývky v Grónsku a Antarktíde. Uvádzajú to vedci v novej štúdii.

Dlhodobo uznávaný názor bol taký, že svetové more sa do roku 2100 zvýši maximálne o jeden meter. Nová štúdia, publikovaná v pondelok vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), však ukazuje, že skutočná úroveň zvýšenia hladiny svetového mora môže byť približne dvojnásobkom uvedeného čísla.

Takýto scenár by mohol zároveň viesť k vysídleniu stoviek miliónov ľudí, varujú autori štúdie, ktorých citovala stanica BBC. Otázka zvýšenia hladiny mora bola jednou z najkontroverznejších problematík, na ktorú poukázal Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) – vedecký orgán spadajúci pod OSN -, keď v roku 2013 zverejnil svoju prvú hodnotiacu správu.

IPCC vtedy uviedol, že pokračujúce otepľovanie planéty – bez značného zníženia emisií – spôsobí do roku 2100 zvýšenie svetových vôd o 52-98 centimetrov. Mnohí experti sú presvedčení, že to bol veľmi opatrný odhad.

Glaciológovia sa tiež obávajú, že modely používané v súčasnosti na predpoveď vplyvu obrovskej masy ľadu na výšku hladiny svetového mora nezachytávajú všetky nepredvídateľné faktory. Na získanie lepšieho obrazu preto vedci vypracovali novú správu, kde sú predpovede založené na ich chápaní toho, čo sa deje v Grónsku a v západnej a vo východnej Antarktíde.

Ak budú emisie pokračovať súčasným trendom, hladina svetových morí sa do roku 2100 pravdepodobne zvýši o 62-238 centimetrov. To sa udeje pritom vo svete, ktorého atmosféra sa oteplila o zhruba päť stupňov Celzia.

Vedci počítajú s tým, že svet príde o 1,79 milióna štvorcových kilometrov územia, čo je rozloha Líbye. Väčšina územných strát sa udeje v oblastiach, ktoré sú dôležité pre pestovanie potravín, napríklad delta Nílu. Veľmi ťažko obývateľné budú aj rozsiahle časti Bangladéša. Ohrozené budú tiež veľké svetové metropoly vrátane Londýna, New Yorku či Šanghaja.

„Ak si to uvedomíme, sýrska utečenecká kríza vyústila v zhruba milión migrantov, ktorí prišli do Európy. To je približne 200-krát menej než počet ľudí, ktorí budú vysídlení, keď sa hladina mora zvýši o dva metre,“ upozornil vedúci autor predmetnej štúdie Jonathan Bamber z Bristolskej univerzity (UoB).

Vedci zdôrazňujú, že je stále čas predísť takémuto scenáru, ak ľudstvo v nasledujúcich desaťročiach pristúpi k výraznému zníženiu emisií.

Pozri aj:

Rozpadá sa nám pred očami a zdá sa, že je to nezvratné. Antarktída sa topí…