Stonehenge ale aj megality pri stredozemnom mori. Najnovšia štúdia naznačuje, že tieto kamenné stavby v Európe majú rovnaký pôvod

Na svete existuje niekoľko kamenných stavieb, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva a záhad. Aj napriek veľkým snahám množstva ľudí sa však o nich často nič nevie. 

Výskumy obrovských kamenných stavieb neustále pokračujú a ten najnovší naznačuje, že masívy, ktoré sa nachádzajú v Európe neboli koncipované nezávisle, ale všetky boli ovplyvnené prácou jednej komunity, ktorá žila v regióne, ktorý je dnes známy ako Bretónsko.

Táto štúdia okrem toho poukazuje aj na niečo iné. Tvrdí, že rôzne technológie, ktoré pomáhali ľuďom pri transporte cez oceán, sa vyvinuli rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Tým pádom sa aj stavanie megalitov rozšírilo ďalej.

„Najstaršie megality vznikli na severozápade Francúzska a ďalej sa šírili pozdĺž atlantického a stredomorského pobrežia,“ vyjadrila sa autorka štúdie Bettina Schulz Paulsson z Gothenburg Univerzity vo Švédsku.

Staršia hypotéza o pôvode megalitov hovorí, že existuje jedno miesto pôvodu, možno Stredný východ, odkiaľ sa rozšírili ďalej. Tá novšia hovorí nie o jednom, ale rovno o niekoľkých miestach, z ktorých sa prax stavania kamenných stavieb rozšírila.

Aby sa táto otázka vyriešila a zistilo sa, ktorá hypotéza je správna, Bettina Schulz Paulsson sa ponorila do údajov s rádiokarbónovým datovaním pre 2410 prehistorických miest po celej Európe. Zameriavala sa nielen na megality, ale takisto aj na premegalitové hrobky, o ktorých si vedci myslia, že ich predchádzali. Následne boli zistenia zúžené ešte štúdiom architektúry či použitých nástrojov.

Použitím štatistiky a rôznych výpočtov, pre získanie presnejšej časovej línie, sa vznik megalitov datuje okolo roku 4500 pred naším letopočtom. Miesto vzniku bolo určené na severozápadné Francúzsko.

Z tohto miesta sa budovanie kamenných stavieb šírilo pomerne rýchlo a prechádzalo cez južné Francúzsko, Veľkú Britániu, Stredozemné more, Španielsko, Portugalsko, až nakoniec zasiahlo aj Škandináviu a ďalšie časti Európy. Navyše, dátumy, na ktoré sa najnovšia štúdia odvoláva ukazujú, že ľudia sa pohybujú omnoho rýchlejšie, než sme si doteraz mysleli.

„Ľudské zručnosti, vedomosti a technológie museli byť v tom čase omnoho viac rozvinuté, než sme doteraz predpokladali,“ hovorí Schulz Paulsson. To znamená, že námorníctvo v Európe, ktoré zahrňuje aj lode, ktoré sú schopné vziať skupiny ľudí na veľké vzdialenosti, mohlo začať o 2000 rokov skôr, ako sme si doteraz mysleli.

Aj napriek tomu, že nemáme ešte úplne všetky informácie, ktoré sa týkajú týchto obrovských stavieb, výskumníci ako napríklad archeológ Chris Scarre z Univerzity Durham vo Veľkej Británií tvrdí, že táto štúdia je naozaj silným a dobrým príkladom. „Nie je to na 100% isté a vždy existujú aj ďalšie výskumy, ktoré môžu dokázať niečo iné, no táto nová hypotéza sa zdá byť veľmi pravdepodobným scenárom. Táto štúdia spočíva v prijateľnej myšlienke, ktorá ukazuje, že medzi týmito regiónmi existovali už v minulosti spojenia. Dôležité je však pochopiť, ako tieto spojenia fungovali.“ 

Pozri aj:

Slovenský Stonehenge či jaskyňa ukrytá v Tatrách. 10 najzáhadnejších miest Slovenska, ktoré sú dodnes zahalené…

sciencealert.com