Sealand sa nachádza približne 12 kilometrov od východného pobrežia Anglicka. Ide o plošinu o veľkosti 550 m2. Nad vodou ju držia dve duté betónové nohy. Cestu za nezávislosťou tohto mikroštátu začal muž menom Paddy Roy Bates, ktorý túto plošinu ako opustenú obsadil v roku 1967. Od toho momentu bola väčšinu času obývaná jeho rodinou a spolupracovníkmi. Je však prekvapivé akú kvetnatú históriu stihlo mať toto malé, izolované územie počas tak krátkej doby.

Pôvodne to bola protiletecká plošina, vybudovaná počas 2. svetovej vojny

Pôvodné meno tejto plošiny bolo „Fort Roughs“. Bola jednou z viacerých pevností, ktoré takto v mori vybudovali Briti, ako obranu proti nemeckému letectvu. Počas vojny sa na tejto plošine vystriedalo okolo 150-300 ľudí v službách Britského námorníctva. Tento personál tam zostal ešte do roku 1956 a odvtedy bola Fort Roughs opustená. Jeden námorník, ktorý súžil na Fort Roughs povedal, že priradenie na takéto plošiny bolo formou trestu, pretože tam bola tlačenica a nehostinne podmienky.

V roku 1965 bola táto plošina obsadená pirátskym rádiom „Radio Caroline“

V 60. rokoch minulého storočia boli pirátske rádia veľmi populárne, keďže vtedajšie pravidlá na vysielanie boli striktné. Tieto stanice teda ľudom ponúkali piesne a programy, ktoré by na iných staniciach do éteru pustiť nemohli.

Bates predtým riadil pirátske vysielanie z rovnakej plošiny, menom „Knock John“. Mal však kvôli tomu právne opletačky s britskou vládou. Hlavným argumentom zo strany vlády bolo, že nemal právo obsadiť tú plošinu, keďže sa nachádzala menej ako 5 kilometrov od britskej pevniny, čo znamenalo, že spadá pod britskú jurisdikciu. Takže v roku 1967 sa Bates rozhodol presťahovať na Fort Roughs, z ktorej doslova vykopol personál rádia Caroline.

V roku 1975 sa Bates pokúsil ustanoviť Sealand ako krajinu. Vyhlásil sa za „princa Roya“ a vytvoril si ústavu, vlajku, platidlo hymnu a aj pas

Bates si pôvodne v roku 1967 chcel na tejto plošine zriadiť svoje pirátske rádio. No v auguste 1967, boli v Spojenom kráľovstve zavedené nové zákony, kvôli ktorým pirátske rádia prestali profitovať. Tento zákon totižto zakázal reklamy na staniciach, ktoré vysielali z miest mimo pevniny. A tak sa Bates rozhodol, že si založí vlastnú krajinu.

To sa britskej vláde však nepáčilo. Ministerstvo obrany k tejto záležitosti vydalo takéto stanovisko: „Toto je úplne smiešne. Pán Bates žije na cudzom pozemku a ešte sa snaží získať suverenitu. To už pôsobí ako čistý výsmech.“ Toto bolo v čase, keď vláda pomocou výbušnín zbúrala už všetky ostatné plošiny. Na stránke Sealandu sa píše, že loď s demolačnou čatou išla okolo Sealandu a vyhrážali sa mu, že je ďalší na rade.

V roku 1967 sa ľudia z rádia Caroline opäť pokúšali získať Fort Roughs. Poslali tam loď so siedmimi ľuďmi. Bates sa obraňoval pomocou zápalných fliaš

Rádio Caroline sa nechcelo vzdať tejto plošiny bez boja. Bates a jeho kumpáni obránili Fort Roughs použitím Molotovových koktailov a varovných výstrelov. Loď rádia Caroline sa nakoniec stiahla, no jeden z nich zostal visieť na rebríku Fort Roughs. O dve hodiny neskôr povolili, aby pre tohto človeka prišiel záchranný čln.

V roku 1968 sa musel Bates zúčastniť súdu, pretože jeho 15 ročný syn vystrelil varovné výstrely na loď patriacu vláde.

Táto loď patrila Trinity House, spoločnosti, ktorá mala pod palcom správu majákov, bójí a komunikačný systém námornej dopravy v anglických vodách. Táto loď práve pracovala na bóji. Podľa stránky Sealandu, ich loď prišla do blízkosti Fort Roughs a posádka začala vykrikovať obscénnosti na Michaela a jeho sestru. Michael použil pištoľ, ktorou varovne vystrelil mimo loď.

Keďže bol Roy Bates britským občanom, musel sa na súd dostaviť. Bates použil argument, že incident sa stal na mieste, ktoré už nespadá pod britskú jurisdikciu. Sudca súhlasil a tým sa to všetko uzavrelo. Neskôr Bates využil ten istý argument na to, aby bola Sealandu konečne uznaná nezávislosť.

6. V roku 1978, Royov biznis partner, ktorého Roy vymenoval za premiéra Sealandu, vyslal helikoptéru plnú ozbrojených mužov, so zámerom obsadiť túto plošinu

V polovici 70. rokov, sa so Sealandom zaplietol nemecký podnikateľ menom Alexander Achenbach. Napísal ústavu Sealandu a Bates ho vymenoval za premiéra. Po určitých nezhodách sa však Achenbach rozhodol získať Sealand pre seba. Cele sa to stalo počas rokovania v Rakúsku s investorom, ktorý chcel z plošiny urobiť luxusný hotel. Tohto rokovania sa zúčastnili Bates aj Achenbach. Achenbach poslal skupinu ozbrojencov, aby sa zmocnili Fort Roughs.
Okrem týchto mužov, tam bol aj nemecký právnik Gernot Putz, ktorý už dávnejšie spolupracoval s Batesom a vlastnil Sealandský pas. Putz presvedčil Royovho syna, Michaela, že jeho otec podpísal zmluvu, ktorou stratil vlastníctvo Sealandu. Michaela zajali a obsadili plošinu bez využitia zbraní. Michaela tri dni na to prepustili.

Pár dní na to Bates zorganizoval protiútok. Za pomoci jeho syna a ozbrojených mužov, sa mu podarilo opäť získať nadvládu nad Sealandom

Batesov kamarát bol pilot kaskadér, ktorý riadil helikoptéry v filmoch o Jamesovi Bondovi. Pri tomto strete sa schyľovalo k prestrelke. Ale Achenbachovi muži sa vydesili, keď Michael omylom vystrelil zo svojej brokovnice a vzdali sa.

Bates jedného z mužov súdil za zradu a jeho trestom bolo, že sa im musel stať sluhom

Sealand totižto teraz mal väzňov. Nemecko a Holandsko apelovali na Anglicko, aby s touto situáciou niečo robilo. Anglicko to však odmietlo, keďže Fort Roughs sa nachádzal mimo ich teritória. Sealand svojich väzňov prepustil. Až na Putza, ktorý bol držiteľom Sealandského pasu. Bates rozhodol, že Putz bude musieť zaplatiť 18 000 libier a bude väzňom, dokým túto pokutu nesplatí. Počas väzby musel Putz byť komorníkom.

Od roku 2000 mala start-up firma HavenCo na Sealande svoje servery. Sealand sa tým stal datacentrom pre utajovaný obsah

Táto spoločnosť bola striktne proti vládnej cenzúre a kontrole internetu. Preto sa rozhodli vybudovať datacentrum, kde by si ich klienti mohli ukladať obsah, ktorý je v iných krajinách nelegálny. Okrem toho to malo byť aj miesto pre záznamy, ktoré chceli korporátne spoločnosti čo najlepšie ukryť.

Táto spoločnosť nakoniec nikdy nepresiahla počet klientov viac ako 10. Takmer všetci ich klienti boli gamblerské stránky. Spoločnosť mala technické problémy a Sealand sa bál o svoju reputáciu. V roku 2008 teda Sealand zrušil stránku HavenCo.

Od roku 2007 do 2010 bol Sealand na predaj za cenu 900 milión amerických dolárov

Sealand bol na predaj cez Španielsku realitnú spoločnosť InmoNaranja. Jeden z potenciálnych kupcov bola aj známa stránka Pirate Bay. V roku 2007 sa Pirate Bay rozhodli Sealand kúpiť a začali zbierku na tento účel na stránke buysealand.com. Podarilo sa im však vyzbierať v prepočte iba približne 17 000 eur.

Experti hovoria, že existuje veľmi malá šanca, že Sealand bude niekedy oficiálne uznaný ako štát. Jednak preto, že podľa pravidiel nemôže žiadna človekom vytvorená konštrukcia byť uznaná za ostrov a okrem toho, Spojené kráľovstvo rozšírilo svoje teritórium a Sealand sa v ňom teraz už nachádza.

Pozri aj: Niektoré sú skutočne bizarné. 10 najmenších krajín sveta, o ktorých ste (možno) ani nevedeli, že existujú

unbelievable-facts.com