Od roku 1980 nám pred očami zmizla viac než polovica svetových koralov. A my ich pred týmto problémom predsa len zatvárame a pokračujeme v bezohľadnom neudržateľnom besnení. Ako dlho to ešte môžeme ťahať? Odpoveď je jasná, už včera bolo neskoro. Ako uvádza portál Huffington Post, klimatické zmeny môžu vyhladiť zbytok z toho, čo nám zostalo veľmi rýchlo.
Keďže tento problém je závažný, tím vedcov sa rozhodol vytvoriť podrobnú štúdiu, ktorá by mala pomôcť koralom a zvýšiť ich šance na prežitie. Národná akadémia vied inžinierstva a medicíny vytvorila akýsi manuál, ktorý nám hovorí, čo môžeme urobiť preto, aby sme priložili ruku k dielu. Pretože problém leží na pleciach nás všetkých.
Nič nie je isté
Nič však ešte stále nie je stratené. Táto správa nám umožňuje „kúpiť si“ trocha času predtým, než sa nám podarí najväčšie problémy zažehnať. „Vyriešenie klimatickej krízy je jediný spôsob, akým môžu koraly v budúcnosti prosperovať,“ hovorí Stephen Palumbi, profesor morskej biológie na Stanforde. Koraly ohrozuje hneď niekoľko faktorov, medzi ktoré patrí napríklad nadmerné rybárčenie, poškodenie kvôli vývoju prímorských oblastí či „obyčajné“ znečistenie.
Topiaci sa slamky chytá
Medzi svetovými koralmi je stále častejšie takzvané blednutie. Ide o proces, kedy koral opustia riasy, ktoré žijú na jeho povrchu. Práve riasy zodpovedajú za zdravie koralu a zásobujú ho 90% energie, ktorú potrebuje k životu. Niektoré koraly sú schopné sa z blednutia spamätať, no väčšinou nasleduje smrť. V snahe zachrániť koraly prišli vedci s 23 radikálnymi riešeniami. Niektoré z nich sú však vyslovene experimentálne.
Medzi tieto experimentálne riešenia patrí skutočne čokoľvek od ich premiestnenia, cez genetickú manipuláciu, až po rozprašovanie slanej vody do atmosféry v snahe schladiť koralové útesy. Tieto riešenia môžu zabrať, no majú veľmi blízko k zúfalstvu a preto je dôležité a kľúčové pre nás všetkých pochopiť, že sme síce všetci na vine, no zbraň proti klimatickým zmenám bude tiež efektívna len vtedy, keď sa do boja zapojíme všetci.
Niektoré z menovaných (aj nemenovaných) riešení je možné uplatniť ihneď, na implementáciu iných je nutné čakať roky či dekády. „Niektoré z týchto intervencii sú možno riskantné, avšak riziko z nič nerobenia rastie každý deň čoraz viac,“ hovorí Nancy Knowlton, biologička špecializovaná na útesy, ktorá sa na štúdii podieľala. Ako ďalej píše Huffington Post, od priemyselnej revolúcie sa priemerná teplota planéty zdvihla o 1,1 stupňa Celzia. Ak sa táto hodnota zvýši na 1,5 stupňa celzia, hrozí úhyn koralov v miere od 70 do 90%.
huffpost.com
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku