Deväť štátov vyzbrojených jadrovými zbraňami pokračuje v modernizácii ich arzenálu. Niekoľko vlani nasadilo nové zbraňové systémy vyzbrojené alebo schopné uniesť jadrové hlavice. V pondelok to uviedol Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), ktorého riaditeľ Dan Smith varuje, že svet smeruje „do jedného z najnebezpečnejších období v histórii ľudstva“.
správy od nás budete mať ako prví.
„Je nevyhnutné, aby svetové vlády našli spôsoby spolupráce s cieľom upokojiť geopolitické napätie, spomaliť preteky v zbrojení a vysporiadať sa so zhoršujúcimi sa následkami narušenia životného prostredia a rastúceho hladu vo svete,“ povedal Smith vo vyhlásení.
Inštitút odhaduje, že z celkového globálneho inventára 12 512 hlavíc v januári 2023 bolo vo vojenských zásobách na potenciálne použitie približne 9 576. To bolo o 86 viac ako rok predtým.
SIPRI vo svojej správe uviedlo ako štáty s jadrovými zbraňami USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čínu, Indiu, Pakistan, Severnú Kóreu a Izrael. Spojené štáty a Rusko podľa neho vlastnia po viac ako tisíc bojových hlavíc, ktoré už predtým skončili vo vojenskej službe a ktoré postupne demontujú. Čína zase zväčšila svoj jadrový arzenál z 350 hlavíc v januári 2022 na 410 v januári tohto roku a očakáva sa, že toto číslo sa postupne bude zvyšovať.
Čína porovnateľná s USA a Ruskom
„V závislosti od toho, ako sa rozhodne štruktúrovať svoje sily, by mohla mať Čína na prelome desaťročí potenciálne aspoň toľko medzikontinentálnych balistických rakiet ako USA alebo Rusko,“ konštatuje švédsky inštitút.
Kontrola jadrových zbraní a diplomacia odzbrojovania utrpela veľké neúspechy po tom, čo Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Washington prerušil svoj bilaterálny dialóg o strategickej stabilite s Ruskom a Moskva vo februári oznámila, že pozastavuje svoju účasť na Novej dohode START.
Tá umožňuje inšpekcie miest so zbraňami a poskytovanie informácií o umiestnení medzikontinentálnych a podmorských balistických rakiet a ich skúšobných štartoch. Strategické jadrové sily oboch krajín však podľa SIPRI k januáru 2023 zostali v rámci limitov danej dohody.
Nahlásiť chybu v článku