Traduje sa, že Slovenský kopov je súčasťou našej histórie už od stredoveku, kedy ani len život prostého ľudu nebol jednoduchý. Spoločník, ktorý sa stal neskôr naším národným psím plemenom bol preto, podobne ako ľudia, formovaný do podoby, ktorú poznáme dnes. Je súčasťou nie len sveta poľovníkov, ale aj života rodín.
Plemeno Slovenského kopova sa v priebehu storočí vyvíjalo samostatne bez zásahu človeka. Zmena nastala približne v období druhej svetovej vojny, kedy sa ľudia rozhodli vytvoriť jeho oficiálnu plemennú knihu so zapísaným štandardom. Týmto odrazovým mostíkom sa započalo riadené šľachtenie vynikajúceho pomocníka.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Treba však poznamenať fakt, že kríženie s inými plemenami bolo zakázané už približne v 17.-18. storočí. Jeho oficiálna podoba bola zaznačená v Medzinárodnej kynologickej organizácii (FCI) už v roku 1963, len 27 rokov po uskutočnení prvej prehliadky tohto plemena.
Pôvodný slovenský kopov z čias pred tým, než sa ľudia rozhodli zasiahnuť do jeho rodokmeňa bol veľmi rozmanitý nielen v predkoch, ale aj vo vizuálnych črtách. Ich približná výška sa pohybovala v rozmedzí 45-65 cm. Tá sa ale časom ustálila a dnes je výška 40 cm u samice a 50 cm u samca považovaná za ideálnu výšku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Plemeno stredného vzrastu s vľúdnym pohľadom a čulými ušami spustenými pozdĺž tváre má tradične čierne sfarbenie pokrývajúce takmer celé telo. No nesmú chýbať ani hrdzavohnedé znaky nad očami, spodnej časti papule, bruchu a hrudi. Občas sa vyskytnú aj drobné fliačiky bielej srsti na hrudi, hlave či nohách, ktoré sú ale u chovných jedincov nežiadané.
Jedným z odvetví, v ktorom si vydobyl svoje vážené miesto je nekompromisne poľovníctvo. Špecializuje sa najmä na diviaky, ktoré dokáže vyhľadať a ohlásiť lovcovi aj v prípade, že sa nachádza v úplne cudzom a neznámom revíri. Keď raz zacíti stopu, je schopný vytrvalo sa jej držať takmer neúnavne aj niekoľko hodín. Prekážkou mu mnohokrát nie je ani vlastné zranenie.
Výcvik tohto plemena si vyžaduje značnú trpezlivosť, ale ak sa nevzdáte, budete mať po svojom boku vytrvalého bojovníka, ktorý nebude váhať či už vo vyhľadávaní zvery alebo strážení domu. Veľkou výhodou je aj fakt, že v prípade úspešného výcviku je schopný pracovať skutočne samostatne a zver „doviesť“ až priamo k vám.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Poľovnícky výcvik sa od toho bežného „rodinného“ trochu odlišuje. Najdôležitejšie je, aby pes pochopil svoje postavenie voči zvery. Základ je, aby sa nebál. Skúsení lovci cvičia mladé, aj polročné šteňatá v kolektíve ostrieľaných vycvičených jedincov napríklad tak, že ich spoločne vezmú do diviačej obory. Týmto spôsobom má možnosť priameho kontaktu s diviakom, ale aj vidieť, ako sa správa jeho druh v prítomnosti lovnej zvery.
Ak zvažujete zaobstaranie si tohto plemena, ale nepatríte medzi nadšencov poľovníctva, nezúfajte. Istotne v ňom nájdete vynikajúceho rodinného spoločníka, vhodného aj k deťom.
Nahlásiť chybu v článku