Mnohí to poznáme, v supermarketoch na nás často číhajú pofidérne paradajky bez chuti, vypestované v Španielsku a dozreté v skladoch na Slovensku. V tomto momente nastupujú naše babičky s rečami plnými pochvál a tí, ktorí mali tú česť kúpiť si v obchode mlieko za korunu. Boli však potraviny v minulosti naozaj kvalitnejšie?
Ekológia a potraviny v socializme
Ak sa bavíme o možnosti výberu z ponuky tuzemských obchodov za komunizmu a v súčasnosti, je celkom jasné, že nemáme čo porovnávať. Na exotické ovocie sa stáli nekonečné rady a takisto iné druhy tovaru sa v prípade výpadku produkcie v socialistických štátoch stávali nedosiahnuteľným luxusom.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Mnoho ľudí ale stále hovorí o tom, že „za komunistov“ boli výrobky, a predovšetkým potraviny, kvalitnejšie, než ako je tomu dnes. Ide však o názor, ktorý je prinajmenšom veľmi sporný. Glorifikácia vtedajších výrobkov totiž značne súvisí s nostalgiou i s prístupom k informáciám, ktorý je v dnešnej dobe, aj vďaka rozvoju internetu, s minulosťou neporovnateľný.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Kým kedysi bolo zvykom znepokojujúce informácie o obsahu škodlivín v jedle držať pod pokrievkou, v súčasnosti Štátna veterinárna správa a ďalšie organizácie, ktoré majú na starosti kontrolu kvality, upozorňujú, kedykoľvek sa na trhu vyskytne podozrivý výrobok.
Divokým debatám o tom, aké jedy jeme dnes a ako sa na trh dostávajú za rovnakú cenu horšie potraviny ako v zahraničí, to síce nezabráni. Keď sa však na pultoch objaví niečo skutočne škodlivé, pozornosti to neujde. Ako tomu ale bolo v minulosti? Čo všetko sa ľuďom mohlo dostať do tela a s akými následkami?
Benzén
Predtým bol benzén považovaný za konzervant s vynikajúcimi účinkami a ako taký bol pridávaný napríklad do horčice. Dnes už sme o niečo múdrejší a vieme, že to s ním až tak skvelé nie je. Je to totiž karcinogén prvej skupiny, ako taký spôsobuje predovšetkým rakovinu pľúc a leukémiu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
PCB
Polychlórované bifenyly začali byť hojne využívané ako aditíva vo farbách a lakoch v 30. rokoch v Amerike, odkiaľ sa vďaka antikoróznym vlastnostiam rýchlo rozšírili do celého sveta.
O 30 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky o ich škodlivosti, látky sa totiž dokázali dostať napríklad do organizmov dobytka. Odtiaľ sa ďalej šírili napríklad v mlieku a kontaminované sliepky jedy ďalej prenášali pri produkcii vajec. Hodnoty PCB však boli zaznamenané aj u rýb. Chronické vystavenie sa dávkam bifenylov, ktoré boli za socializmu prítomné v mnohých potravinách, viedlo k rakovine pečene či pankreasu.
DDT
Ďalší objav modernej vedy 20. storočia, ktorý sa nakoniec obrátil proti ľudstvu. Insekticíd DDT bol ospevovaný pre jeho účinnosť celým svetom, kým sa zopakoval starý známy scenár. Látky sa začali ukladať v pôde a rastlinách, odkiaľ sa dostali do tela zvierat. S mäsom potom aj do tela človeka. Ušetrení však nezostali ani vegetariáni, pretože škodliviny boli aj v zelenine. A čo látky s názvom DDT spôsobujú? Okrem rakovinotvorných účinkov znižujú plodnosť a narušujú hormonálny systém. Jednoducho nič, čo by sme si do tela chceli dobrovoľne dávať.
Nahlásiť chybu v článku