Stromy toho môžu o našej planéte prezradiť mnoho. Nie je žiadnou novinkou, že pri pohľade na letokruhy kmeňov vieme určiť, kedy stromy rástli rýchlejšie a kedy zas o niečo pomalšie. Vedci teraz skúmali až 600 rokov trvajúce záznamy, ktoré im príroda ponúka. Výskum vyplnil dlho existujúcu medzeru v záznamoch o klimatickej zmene a ukázal mimoriadne extrémy počasia, ktoré sa začali objavovať v druhej polovici 20. storočia.
Výskumníci z Kolumbijskej univerzity zverejnili nový Komplexný atlas kontinentálneho sucha, ktorý mapuje zmeny v klimatických podmienkach strednej a južnej Ameriky za posledných 600 rokov, informuje univerzita na svojom webe.
Vedci podmienky skúmali prostredníctvom letokruhov stromov, ktoré okrem iného odhaľujú aj vlhkosť pôdy v danom regióne. Výskumníci skúmali zmeny v klíme v Čile, Argentíne, Uruguaji, Paraguaji, Bolívii, Brazílii či Peru, pričom skúmali viac ako 280 rôznych stromov.
Extrémy od polovice 20. storočia
Nová analýza výskumníkov poukazuje najmä na čoraz extrémnejšie obdobia sucha, ktoré sa na kontinente začali objavovať v 30. rokoch 20. storočia. Od roku 1960 sa extrémne obdobia bez zrážok objavujú v priemere raz za desaťročie. Vedci tieto prejavy počasia spájajú najmä s prvými dôsledkami klimatickej zmeny, ako aj so znečistením ovzdušia chemikáliami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, ktoré boli celosvetovo zakázané až v roku 1987 podpísaním Montrealského protokolu. Okrem obdobia sucha sa pritom čoraz intenzívnejšie a pravidelnejšie objavuje na kontinente aj opačný extrém a to obdobia mimoriadnych dažďov.
Výskumníci novú analýzu označujú za alarmujúcu. Mariano Morales z argentínskeho klimatického inštitútu a jeden z hlavných autorov štúdie tvrdí, že extrémne prejavy počasia sú jasne prepojiteľné s ľudskou činnosťou na klimatický systém, nový atlas ale kvantitatívne neurčuje, do akej miery sú extrémy v Južnej Amerike dôsledkom prirodzených procesov a do akej miery sú dôsledkom ľudského vplyvu na atmosféru. Nová analýza však podľa neho jasne poukazuje na zraniteľnosť kontinentu voči extrémnym klimatickým udalostiam.
Vedci veria, že nový atlas sucha pomôže aj k vysvetleniu aktuálnej situácie v Južnej Amerike. Kým totiž Argentína aj Čile zažívajú jedno z najhorších období sucha vo svojej histórii, ktoré trvá už desaťročie, v juhovýchodnej časti Južnej Ameriky zažívajú mimoriadne vlhké obdobie. Extrémne prejavy počasia pritom ovplyvňujú najmä potravinovú bezpečnosť obyvateľstva, v regiónoch trpiacich suchom poklesla poľnohospodárska produkcia aj o 2/3.
Hlavné faktory
Vedci v novom atlase identifikovali aj tri hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú extrémne zmeny v klimatických podmienkach v regióne za posledné desaťročia. Ide najmä o cyklické kolísanie teplôt nad Tichým a Atlantickým oceánom, zmeny v antarktickom prúdení vzduchu a posun tropického prúdenia vzduchu známeho ako Hadleyho bunka, ktorý odvádza vlhkosť smerom od rovníka k pólom.
Autori si od nového komplexného atlasu sucha v Južnej Amerike do budúcna sľubujú lepšie pochopenie procesov, ktoré sa na kontinente odohrávajú. Veria, že im nové, až 600-ročné dáta pomôžu pochopiť charakter klimatických podmienok v špecifickom regióne a prispejú tak k analýzam podoby budúceho vývoja klímy v Južnej Amerike.
Nahlásiť chybu v článku