Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil vo štvrtok Rusko z nových útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru napriek dohode o ich zastavení, ktorú sprostredkovali USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
správy od nás budete mať ako prví.
Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Paríži povedal, že ruská armáda vo štvrtok ostreľovala mesto Cherson, pričom poškodila tamojšie energetické zariadenie a niekoľko ďalších budov.
„Myslím si, že USA by mali reagovať,“ pokračoval Zelenskyj a dodal, že namiesto slov sú skôr potrebné konkrétne kroky. Uviedol tiež, že Kyjev toto porušenie dohody zdokumentoval a dôkazy sa chystá poskytnúť dôkazy Spojeným štátom. Zelenskyj sa vo štvrtok v Paríži zúčastnil na summite predstaviteľov tzv. koalície ochotných.
Aj ukrajinské úrady v Chersone informovali, že ruské ostreľovanie tam vo štvrtok spôsobilo výpadky elektriny a poškodilo aj železničnú infraštruktúru. Pri útokoch taktiež zahynuli najmenej dvaja ľudia a štyria ďalší utrpeli zranenia.
Rusko a Ukrajina potvrdili v utorok na separátnych rokovaniach s USA v Rijáde dohodu o vzájomnom neútočení na energetické zariadenia. Okrem tohto sa dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.
Putin chce, aby správa Ukrajiny prešla pod OSN
Ruský prezident Vladimir Putin navrhuje, aby Ukrajina prešla pod „dočasnú správu“ Organizácie Spojených národov s cieľom usporiadať na jej území „demokratické“ voľby, aby tak o mierovej dohode bolo možné rokovať už s novým vedením. TASR o tom píše podľa piatkových správ agentúr AFP a DPA.
Putin navrhuje, aby sa takýto scenár zvážil ako jedna z možností. „Takáto praktika už existuje, pričom v zásade sa, samozrejme, dá diskutovať o možnosti dočasnej správy OSN so Spojenými štátmi, európskymi krajinami a samozrejme, aj s našimi partnermi a priateľmi,“ povedal Putin počas štvrtkového stretnutia s ruskými vojakmi na základni jadrových ponoriek v Archangeľsku, uvádza DPA.
Cieľom je podľa jeho slov, aby sa na Ukrajine konali demokratické voľby, vďaka ktorým sa následne k moci dostane vláda schopná konať v prospech mierovej dohody. „Potom začneme rokovania o mierovej dohode, podpíšeme legitímne dokumenty, ktoré budú uznané na celom svete a budú bezpečné a stabilné,“ dodal ruský prezident, ktorého režim sa, ako píše DPA, dlhodobo snaží zdiskreditovať legitimitu vlády ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Zelenského riadne funkčné obdobie v úrade prezidenta sa skončilo v máji 2024. Z dôvodu stanného práva, ktoré platí na Ukrajine už viac ako tri roky – od vtedy, ako ju napadlo Rusko – však nie je možné usporiadať na území tejto krajiny spravodlivé voľby. Ukrajinský parlament zároveň prijal vo februári drvivou väčšinou hlasov rezolúciu potvrdzujúcu legitimitu zotrvania Zelenského v úrade.
Šéf Kremľa vo štvrtok tiež zopakoval, že Rusko by uprednostnilo mierové riešenie vojny, avšak „nie na svoj úkor“. Dodal, že je v tejto veci ochotný rokovať aj s Európanmi, zdôraznil však, že Rusko sa nenechá oklamať.
Japonci sa nevzdali, dostali druhú atómovú bombu. Nagasaki spálila ešte silnejšia explózia než Hirošimu
Vykúpenie z väznice Shawshank bol prepadák: Herec sa musel popasovať s výkalmi, režisér odmietol 2,5 milióna
Nikol sa presťahovala do Egypta: Ramadán som si upravila a držala pôst 14 dní. Miestnym sa páči tajomno žien
Z hlavy zločinca stúpal dym, v sále smrdelo zhorené mäso. Prvá poprava elektrickým kreslom nevyšla na prvýkrát
Navštívili sme najlepšie klimatické kúpele na Slovensku. Hrdzavý areál zastal v 90. rokoch, no príroda očarí
Teplota až 4000 stupňov a ľudia vyparení zaživa. Atómové bombardovanie Hirošimy sa udialo pred 81 rokmi














Nahlásiť chybu v článku