Z hlavy mu stúpal dym, všade smrdelo zhorené mäso: Takto prebiehala prvá poprava v elektrickom kresle

Trest smrti je mimoriadne kontroverzný akt uplatňovania spravodlivosti. Kým v mnohých štátoch je zakázaný, v USA má dlhodobú tradíciu. V súčasnej dobe sa síce využívajú hlavne smrtiace injekcie, v minulosti sa však uplatňovala najmä šibenica. Avšak s rozvojom elektriny sa začalo uvažovať aj s jej využitím pri vykonávaní trestu smrti.

William Kemmler

Tento muž a zločinec by azda nebol pre históriu ničím zaujímavým, ak by sa nestal prvou osobou, ktorá zasadla na elektrické kreslo smrti. Narodil sa vo Philadelphii rodičom prisťahovaným z Nemecka. Obidvaja boli alkoholici a aj ich smrť s alkoholom súvisela.

William sa stal podomovým predavačom v Buffale, avšak rovnako ako jeho rodičia, aj on bol ťažkým pijanom. 29. marca 1888 sa pohádal so svojou družkou, obvinil ju, že ho okradla a chce od neho s milencom ujsť. Následne odišiel z domu do stodoly, odtiaľ zobral sekeru a vrátil sa do domu, kde ju zavraždil. Potom išiel do susedovho domu a oznámil, čo práve vykonal.

Rýchly súd a vojna prúdov

Ešte v ten deň bol obvinený z vraždy a 10. mája 1888 bol odsúdený za vraždu prvého stupňa. Počiatkom tohto roku štát New York, kde bol Kemmler súdený, zaviedol popravu elektrickým kreslom ako vôbec prvý štát. Rozhodlo sa, že Kemmler bude popravený práve na elektrickom kresle, ktoré 7 rokov predtým vynašiel zubár Alfred Southwick.

Rozhodnutie vzbudilo veľkú vlnu záujmu, ale aj kritiky. Kemmler mal byť popravený na kresle poháňanom striedavým prúdom, ktorého široké používanie podporoval George Westinghouse. Naopak, Thomas Edison podporoval jednosmerný prúd, a tak mu rozhodnutie vyhovovalo, keďže poprava by demonštrovala nebezpečnosť striedavého prúdu, uvádza Murderpedia.

Westinghouse proti poprave bojoval, Kemmlerovi zabezpečil advokátov, ktorí argumentovali, že poprava v elektrickom kresle je nesmierne krutá. Nepomohlo to. Zamietnuté boli aj odvolania a dátum popravy bol stanovený na 6. august 1890.

Desivé divadlo

V deň popravy vstal Kemmler ráno o piatej hodine. Obliekol si košeľu, kravatu i oblek. Po raňajkách a modlitbe mu oholili hlavu. O 6:38 vstúpil do miestnosti určenej na popravu, kde už čakali policajti, ako aj prizerajúci sa. Kemmler sa pozrel na elektrické kreslo a povedal: „Páni, prajem vám veľa šťastia. Verím, že pôjdem na lepšie miesto a som pripravený tam odísť.“