Nehybné populácie pravekých podmorských živočíchov boli navzájom spojené dlhými vláknami, ktoré sú podľa vedcov príkladom 500 milión rokov starej „sociálnej siete“. Vlákna objavili u fosílií mnohobunkovcov radu rangeomorpha z kanadského Newfoundlandu, pričom by mohli objasniť, ako tieto organizmy žili. O svojom náleze informovali v odbornom časopise Current Biology vedci z univerzít v Cambridgei a Oxforde.
Rangeomorphy, ktoré patria medzi najskoršie živočíchy na svete, žili na dne morí pred 571 – 539 miliónmi rokov, ku koncu obdobia ediakar. Podobali sa na papradie a postrádali ústa, orgány aj prostriedky na pohyb. Vlákna, ktorými boli prepojené, boli obyčajne dlhé dva až 40 centimetrov, pričom najdlhšie má až vyše štyroch metrov, a boli pravdepodobne flexibilné.
Podľa paleobiológa z University of Cambridge a vedúceho autora štúdie Alexa Liu by mohli vysvetliť, ako sa rangeomorphy dokázali rýchlo rozmnožovať. „Tieto organizmy boli schopné rýchlo kolonizovať morské dno a často v týchto náleziskách nachádzame dominantný druh. Ako sa to dialo, z ekologického hľadiska, bolo dlhodobou otázkou, tieto vlákna by mohli vysvetliť, ako toho boli schopné,“ uviedol Liu v stanovisku, ktoré citovala televízia CNN.
Podobné vlákna u existujúcich morských živočíchov podľa vedcov plnia úlohy pri stabilizácii, obrane, prenose živín a reprodukcii, v prípade rangeomorphov to bolo pravdepodobne rovnaké.
Vlákna boli veľmi tenké a skoršie štúdie si ich nevšimli
Fosílie z Newfoundlandu sú však veľmi dobre zachované. Pre Liua, ktorý študuje rangeomorphy viac ako desaťročie, boli vlákna prekvapením. „Vždy sme sa pozerali na tieto organizmy ako na jedince, ale teraz sme zistili, že niekoľko individuálnych jedincov toho istého druhu môže byť prepojených týmito vláknami, ako naozajstná sociálna sieť,“ vyjadril sa vedec.
Ako tiež uviedol, po tomto náleze bude zrejme potrebné „prehodnotiť predchádzajúce štúdie o tom, ako tieto organizmy interagovali, a najmä o tom, ako súperili o priestor a zdroje na morskom dne“.
Nahlásiť chybu v článku