Poslednú vedeckú štúdiu zosnulého britského teoretického fyzika a kozmológa Stephena Hawkinga publikovali v odbornom časopise Journal of High Energy Physics (JHEP). Podľa agentúry AP to v stredu oznámila Cambridgeská univerzita, na ktorej Hawking dlhodobo pôsobil.
Hawkingova posledná vedecká práca je výsledkom jeho 20-ročnej spolupráce s belgickým fyzikom Thomasom Hertogom z Katolíckej univerzity v Leuvene (KUL). Hertog oznámil novú teóriu, ktorú predmetná štúdia spracováva, vlani na konferencii konanej pri príležitosti Hawkingových 75. narodenín.
Štúdiu odovzdali redakcii JHEP, ktorého príspevky sú recenzované expertmi činnými v rovnakej oblasti, iba desať dní pred tým, ako Hawking 14. marca vo veku 76 rokov zomrel, informovala stanica BBC.
V publikovanej teórii sa tvrdí, že vesmír by mohol byť iba jedným z mnohých, podobných tomu nášmu. Pre astronómov tiež práca razí cestu k získavaniu dôkazov o existencii paralelných vesmírov.
Teória prehodnocuje kozmický paradox, ktorý Hawking vypracoval v 80. rokoch so svojím americkým kolegom Jamesom Hartlom. Vedci rozvinuli novú myšlienku týkajúcu sa začiatkov vesmíru. Objasnili tým problém Einsteinovej teórie, podľa ktorej vesmír vznikol pred 14 miliardami rokov, ale nehovorila nič o tom, ako sa tak stalo.
Hartlova-Hawkingova idea namiesto toho využívala odlišnú teóriu, nazývanú kvantová mechanika, na vysvetlenie, ako sa vesmír vynoril z ničoty. Postupne vedci dospeli k tomu, že veľkým treskom vznikol nekonečný rad vesmírov a v niektorých z nich by sa mohli nachádzať planéty podobné našej Zemi, ako aj podobné spoločnosti či dokonca jednotlivci.
Nahlásiť chybu v článku