Vyplýva to z minulotýždňového sčítania návštevníkov. O výsledkoch informovala Správa TANAP-u s tým, že najnavštevovanejším miestom bol tentokrát Hrebienok, ktorý po dvoch rokoch v počte návštevníkov prekonal Popradské pleso. V jeden deň tam napočítali takmer 4040 ľudí.
„Druhú priečku obsadilo Popradské pleso, kam sa tento rok vybralo 3 859 ľudí. Túru po asfaltke od železničnej zastávky uprednostnilo 2 071 návštevníkov, zvyšných 1 788 sa k plesu dostalo červeno značeným turistickým chodníkom zo Štrbského Plesa a 139 tam vyšlo na bicykli. Z oboch smerov mierilo do tejto lokality aj 76 psov,“ dodávajú ochranári.
Najnavštevovanejšie aj Skalnaté pleso či Solisko
Medzi najnavštevovanejšie miesta patrilo opäť aj Skalnaté pleso, ktoré si za svoj cieľ zvolilo 2 958 ľudí, pričom prevažná väčšina sa hore vyviezla lanovkou. Sedačka zo Štrbského Plesa na Solisko vyviezla 1 259 pasažierov, ďalších 233 šlo hore pešo po modro značenom turistickom chodníku.
„Spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo už tradične udržali Rysy, na ktoré z oboch strán Tatier vystúpilo 1 188 turistov, dve tretiny z Popradského plesa. Na Kriváň mierilo 566 návštevníkov. Aj v štatistikách štvornohých návštevníkov vedú Rysy. Ich vrchol zdolala trojica psov, na Kriváni stáli dvaja,“ dodáva Správa TANAP-u.
Cyklisti uprednostňujú Popradské pleso
Kým vlani bola cyklistami najvyhľadávanejšia predovšetkým oblasť Podbanského, tentoraz uprednostnili Popradské pleso. Obľube sa tešila aj trasa z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, ktorú v deň spočítania využilo 121 cyklistov. Kôprovú dolinu zo sedla bicykla spoznávalo 107 návštevníkov, v susednej Tichej doline ich narátali 114. Celkovo sa po TANAP-e pohybovalo 885 cyklistov, z toho 316 na e-bicykloch.
Hoci nepadol rekord návštevnosti, čísla podľa vedúceho odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u Petra Spitzkopfa potvrdzujú, že ľudia hory stále vyhľadávajú.
Problém so psami treba riešiť
„Tento rok sme boli skôr zvedaví na počet psov, keďže toto číslo v posledných rokoch nie je zanedbateľné a málokto si uvedomuje, aká je to enormná záťaž pre vysokohorské prostredie. Keď si predstavíme, koľko exkrementov ostáva popri turistických chodníkoch, nehovoriac o ďalších negatívnych vplyvoch, ako naháňanie či plašenie zveri štekotom, riziko prenosu chorôb, kúpanie sa psov v plesách či kolízne situácie s inými návštevníkmi, tak je evidentné, že tento problém treba riešiť. Určite sa to premietne aj do nového návštevného poriadku a pohyb psov bude v niektorých lokalitách úplne vylúčený,“ skonštatoval Spitzkopf.
Návštevnosť vysokohorského prostredia sa v najstaršom slovenskom národnom parku eviduje od roku 1972. Vďaka získaným údajom bude mať Správa TANAP-u ako správca územia prehľad nielen o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, ale dáta jej poslúžia napríklad aj pri plánovaní prostriedkov na údržbu turistickej a informačnej siete. Najviac turistov v polstoročnej histórii spočítania prešlo za jediný deň vysokohorským prostredím v roku 2020, a to 30 232.
Nahlásiť chybu v článku